Tragédia: softvérové firmy prišli o tisíc miliárd!

Presný súčet fiktívnych čísiel
Oveľa zaujímavejší než samotné čísla je spôsob, akým vznikajú. Pôvodná metodológia BSA bola takáto. Vezmeme počet predaných počítačov a odhadneme, koľko rôznych programov majú na nich ľudia nainštalovaných. Odpočítame počet predaných programov, ktorý nám nahlásili naši členovia. Vzniknutý rozdiel vyhlásime za pirátstvo. Táto metodika okrem iného vychádza z predpokladu, že Microsoft je jediný výrobca operačných systémov na svete – nepočíta s tým, že existujú aj iné systémy ako Windows, ktoré ľudia bežne používajú. Postup BSA by sa dal prirovnať k systému, kedy by automobilka Škoda považovala rozdiel medzi počtom predaných áut na Slovensku a počtom predaných Škodoviek za „nelegálny predaj“ a za každý predaný Peugeot či Toyotu by si započítala priamu škodu povedzme pol milióna korún – presne o toľko totiž zákerný kupujúci Škodu pripravil, keď si kúpil inú značku.
BSA po rokoch vykazovania takýchto fiktívnych štatistík nedávno metodiku pozmenila tak, že už láskavo berie do úvahy aj zákazníkov firiem, ktorí nie sú členmi BSA. Čary s číslami ale aj tak pokračujú.
Problémom sú už vstupné dáta. „Čísla BSA vychádzajú zo vzoriek, ktoré nemusia byť reprezentatívne, z odhadov priemerného množstva softvéru na počítačoch a pre niektoré krajiny len z čistých tipov namiesto skutočných dát ,“ napísal pred pár mesiacmi o štatistikách BSA rešpektovaný časopis Economist.
Zaujímavá je aj metóda výpočtu dolárových strát. Odhadnutý počet nelegálnych kópií programov totiž BSA jednoducho vynásobí cenníkovou cenou softvéru. Výsledkom je vždy ohurujúce číslo: za posledný rok napríklad strata 33 miliárd dolárov (to je asi 1 000 000 000 000 korún).
Ak by podobným spôsobom počítali straty napríklad naše noviny, započítajú si škodu 11 korún za každého človeka, ktorý si pri čakaní na električku študuje najnovší výtlačok za oknom novinového stánku. Alebo za každého študenta, ktorý si stranu z novín prefotí v knižnici na kopírke. Ak by podobným spôsobom počítali svoje straty umelci, vykážu škodu vo výške ceny jedného CD za každého človeka, ktorý si ich pieseň vypočuje čakajúc pri prechode pre chodcov z otvoreného okna okoloidúceho auta.
BSA jednoducho ignoruje fakt, že zďaleka nie každý človek používajúci nelegálny softvér by si tento softvér aj kúpil za bežnú cenu, ak by ho nemal možnosť získať zadarmo.
Vo svojej najnovšej správe sa BSA takéto logické skraty snaží obhájiť takto: „Áno, časť ľudí už nebude používať ten istý softvér, ktorý používala v pirátskej verzii. Nižšia miera pirátstva však podporí vyššiu ekonomickú aktivitu, ako aj viac výroby softvéru, viac výskumu a vývoja, a lepšie produkty, čo podnieti dopyt. Tieto efekty sa vzájomne vykompenzujú, vďaka čomu je možné odôvodniť lineárny vzťah medzi nižšou mierou softvérového pirátstva a vyššou mierou výdavkov na softvér.“
Jediným problémom tejto teórie je, že jej neveria ani samotní autori štúdie. Spoločnosť IDG, resp. IDC, ktorá štúdiu na objednávku BSA vypracovala, bola minulý rok nútená vlastného klienta strápniť poprením takejto interpretácie svojho výskumu. New York Times citovali riaditeľa výskumu v IDG, ktorý odhadol, že v skutočnosti možno považovať za stratu softvérových firiem len približne desatinu nelegálne používaného softvéru – zvyšok by si ľudia nikdy nekúpili. Inými slovami: všetky čísla od BSA sú nafúknuté prinajmenšom desaťnásobne.

Škodí alebo pomáha?
Existuje však aj úplne odlišný model uvažovania o pirátstve, ako ten od BSA. Podľa neho pirátstvo na domácich počítačoch nielen že nespôsobuje softvérovým firmám žiadne škody, ale je dokonca pre ne prospešné. Príklad: program pre architektov za sto tisíc korún si nikto na svete nekúpi len tak na domáce používanie. Ak si ho niekto doma nainštaluje nelegálne, BSA vykáže škodu, ale v skutočnosti z toho výrobca softvéru profituje. Každý ďalší človek, ktorý sa s programom doma naučí pracovať, totiž zvyšuje pravdepodobnosť, že si program kúpi jeho zamestnávateľ.
Funguje to nielen pri extrémne drahých programoch, ale aj pri relatívne lacných Windows. Tichým tajomstvom BSA je, že jej vôbec nevadí používanie nelegálneho softvéru v domácnostiach, hoci i to je trestné. Stratégia BSA je radikálne odlišná napríklad od postupu nahrávacích firiem, ktoré žalujú stovky náhodne zvolených ľudí sťahujúcich si z webu hudobné nahrávky – tí majú poslúžiť ako odstrašujúci príklad pre ostatných domácich „pirátov“.
Žaloby na ľudí používajúcich doma nelegálny softvér naproti tomu nikto nepodáva. Ak sa totiž ľudia naučia sami pracovať s nelegálnymi Windows, ich zamestnávatelia si s najväčšou pravdepodobnosťou nakúpia legálne kópie toho istého programu – takto totiž ušetria totiž značné peniaze na zaškoľovaní zamestnancov.
Funkčnosť tohoto modelu priznal aj šéf Microsoftu Bill Gates. „Ročne sa v Číne predajú tri milióny počítačov, a ich majitelia za softvér neplatia nič,“ povedal Gates v roku 1998 študentom čínskej univerzity. „Jeden deň však začnú platiť. Kým však softvér kradnú, chceme, aby kradli ten náš. Stanú sa na ňom niečo ako závislými a potom možno o desať rokov nejako prídeme na to, ako od nich získať aj peniaze,“ tak znie známy Gatesov citát.
Problém skúmali aj Pankaj Ghemawat a Ramon Casadesus-Masanell z Harvardskej univerzity, podľa ktorých je „v krajinách, kde je softvérové pirátstvo najvyššie, je zároveň najnižší podiel Linuxu (konkurenta Windows).“ „ Model ukazuje, že Microsoft môže efektívne používať pirátstvo ako nástroj na cenovú diskrimináciu konkurencie, a že pirátstvo môže v skutočnosti viesť dokonca k vyšším ziskom Microsoftu ,“ povedali pre časopis HBS Working Knowledge.

Zázračný recept pre slovenskú ekonomiku
Ako keby vymyslených čísiel nebolo dosť, BSA minulý týždeň prišla s novou štúdiou, podľa ktorej má softvérové pirátstvo strašlivý dopad nielen na jej členov, ale na celú svetovú ekonomiku.
„Zníženie miery softvérového pirátstva na Slovensku zo súčasných 48 percent o 10 percentuálnych bodov by mohlo vytvoriť 1400 nových pracovných miest, ekonomický rast v hodnote 267 miliónov USD a daňové príjmy vo výške 60 miliónov USD.“ píše sa v tlačovej správe.
BSA naznačuje, že stačí posadiť do väzenia pár stoviek ľudí používajúcich nelegálny softvér a výkonnosť slovenskej ekonomiky hneď stúpne a nezamestnanosť klesne. Softvérové firmy totiž začnú úžasne prosperovať, vyvíjať oveľa lepšie produkty a zamestnávať stovky ďalších ľudí. Tento predpoklad je chybný z dvoch dôvodov:
1. Ak by sa predávalo viac softvéru, zvýšia sa príjmy softvérových firiem. Nie je ale jasné, prečo by mali tieto príjmy rýchlo použiť na zamestnanie ďalších ľudí práve na Slovensku namiesto toho, aby si zisk jednoducho ponechali alebo investovali do existujúcich vývojových centier v iných krajinách. Na prevoz o desatinu väčšieho množstva krabíc so softvérom k zákazníkom alebo ich technickú podporu by totiž firmy nepotrebovali omnoho viac zamestnancov, ako už majú.
2. Ak by si mali ľudia kupovať do domácností legálny softvér, priemerná cena nového počítača sa zvýši povedzme z 15-20 tisíc korún na 30-40 tisíc. Tým by sa znížil počet ľudí, ktorí si počítač môžu dovoliť, menej ľudí by získavalo základnú digitálnu gramotnosť, menej by bolo schopných uplatniť sa na trhu práce a slovenská ekonomika by bola menej konkurencieschopná. Nelegálny softvér teda v skutočnosti rozvíjajúcim sa ekonomikám neškodí, ale pomáha (samozrejme, na úkor ziskov softvérových firiem), pretože znižuje bariéru k získaniu počítačovej gramotnosti.

Niečo za niečo
Nelegálny softvér je vážny problém. BSA bojuje za legitímny cieľ, za dodržiavanie zákona. (Pozíciu má, bohužiaľ, veľmi sťaženú tým, že je ťažké brať vážne zákon, podľa ktorého je zločincom každý druhý obyvateľ Slovenska.)
S jej bojom za slušnosť a proti softvérovému zlodejstvu by sme však mohli sympatizovať oveľa viac, keby z nás nerobila hlupákov, nezastrašovala nás bizarnými číslami o svojich údajných stratách (v čase, keď jej členovia dosahujú astronomické zisky) a tlačovými vyhláseniami, podľa ktorých každým nelegálnym skopírovaným programom odtŕhame deťom chudobných programátorov chlieb od úst.