Už od 10. do 17. júla budeme v Post Bellum kráčať krajinou stredného a južného Slovenska. Popri 110-kilometrovom putovaní spoznajú účastníci memoriálu napínavý príbeh statočných súrodencov, ktorí sa pre svoj židovský pôvod museli ukrývať a utekať, aby sa vyhli odvedeniu do koncentračného tábora. Dostanú sa do hôr stredného Slovenska, kde sa súrodenci skrývali aj spolu s ľuďmi zapojenými do SNP; navštívia bývalý koncentračný a pracovný tábor v Seredi - dnes múzeum holokaustu; spoznajú Banskú Bystricu z obdobia Slovenského národného povstania a mnoho ďalšieho. Registrácia je otvorená už iba do konca tohto mesiaca.
Celá trasa je postavená na základe spomienok Pavla Eliho Vaga, ktoré vyrozprával pre náš online archív Memory of Nations. Dnes už 91-ročný pamätník sa počas putovania bude s účastníkmi spájať aj online. Memoriál tak v sebe spája radosť z putovania a silné zážitky počas spoznávania našej histórie prostredníctvom príbehu ukrývaných detí.
Denne prešla štrnásť kilometrov, aby mohla deťom doniesť jedlo
Eliho so sestrou Esti zastihla ako malých vojna vo Vrútkach. Pred odvedením transportom do koncentračného tábora sa ukrývali v horách, kde ich po niekoľkých mesiacoch našli príslušníci miestnej žandárskej stanice, ktorí ich niekoľko dní väznili. Obaja sa potom vrátili domov a bývali u starého otca vo Vrútkach, pretože rodičia už boli v táboroch. Onedlho však boli, ako deti židovského pôvodu, aj oni odvlečení do koncentračného táboru v Seredi, kde sa stretli so svojim otcom. V Seredi všetci traja zotrvali až do vypuknutia SNP, keď odišli na povstalecké územie do Banskej Bystrice. Po potlačení povstania ustupovali spolu s povstalcami a partizánmi do hôr, kde napokon strávili celú zimu 1944/1945.
Oslobodenia sa dočkali v maličkej dedinke Hrončok na strednom Slovensku. V lesoch pri Hrončoku obom deťom pomáhala rodina Vaculčiakovcov. „Ako sme schádzali dolu, my sme nevedeli, kde sme, ale zrazu sme zbadali jeden opustený dom. Zaklopali sme na dvere a vošli sme dnu, pričom nám otvorilo a privítalo nás mladé osemnásťročné dievča Valika Vaculčiaková. Jej mama Mária nám uvarila čaj a to sa nedá opísať, aký to bol pocit, keď sme ho mohli vypiť. Otec Jozef sa však obával príchodu Nemcov, preto sme u nich všetci nemohli ostať. Avšak hlbšie v lese nám našiel jednu starú drevorubačskú chatrč, kde sme sa ukryli. Pre nás však tento bunker vyzeral ako hotel Hilton,“ spomína Eli Vago. Valika denne prešla štrnásť kilometrov v snehu, len aby deťom mohla doniesť jedlo. Za opaskom mala revolver.
Rôznorodá spoločnosť zdiela v dobrej atmosfére zážitky a pocity z putovania
Skupinu putujúcich sprevádza skúsený sprievodca Róbert Schmidt a riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková, ktorí sa dopĺňajú pri výklade. Obaja svorne tvrdia, že stodesať nachodených kilometrov, ale aj silné zážitky, účastníkov zblížia a v skupine sa vytvorí dobrá atmosféra. Každý putujúci má však aj dostatok priestoru na spojenie sa v pokoji s príbehmi Eliho a Esti. Súčasťou Memoriálu sú aj koncerty Pressburger Klezmer Band, Mojše band a verejná diskusia v Banskej Bystrici.
Memoriál a pedagógovia
V Post Bellum myslíme aj na učiteľov a ľudí pracujúcich s mládežou, pre ktorých je memoriál za symbolický poplatok. Všetky informácie a možnosť registrovať sa nájdete na našich webových stránkach.
