Boj o Bratislavu bol jednou z najvýznamnejších vojenských operácií na území Slovenska počas druhej svetovej vojny. Okrem toho, že predstavoval najdlhšie trvajúcu bitku o mesto v krajine, jej výsledok znamenal aj zánik ľudáckej Slovenskej republiky a návrat Slovenska do Československa.
Situácia pred oslobodením
Dňa 31. marca bol z Bratislavy vypravený posledný transport politických väzňov, ktorí sa už nikdy nevrátili domov. Títo nevinní ľudia, medzi ktorými bol aj ujo pamätníka Ľudovíta Sabadoša, sa stali obeťami krutosti nacistického režimu – po príchode do koncentračného tábora Mauthausen boli hromadne povraždení.
Justičný palác bol v marci preplnený a koncom mesiaca sa s blížiacimi veľkonočnými sviatkami dostala k rodinám informácia, že väzni budú deportovaní. Vtedy už nad Bratislavou prelietavali lietadlá Červenej armády a viacero miest na západe Slovenska bolo oslobodených. Podvečer v sobotu 31. marca začali pri zadnom vchode pred zrakmi rodinných príslušníkov nakladať väzňov do pripravených nákladiakov:
„Zákrok proti prizerajúcim sa bol pomerne surový. Každý sa pokúšal hádzať väzňom balíčky. To esesáci tvrdo potierali, nechceli, aby sme boli svedkami, ale bolo nás príliš veľa. Všetko prebiehalo veľmi rýchlo. Uja sme videli naposledy,“
spomínal si pamätník. Ešte bežali s tetou na železničnú stanicu, ale o mužoch sa od železničiarov nič nedozvedeli.
Posledné dni pred oslobodením Bratislavy 4. apríla 1945 strávil s tetou v pivniciach Avionu (obytný a obchodný blok), ktorý dostal niekoľko zásahov. Front postupoval smerom na západ pomaly a až v polovici mája sa začali vracať z Mauthausenu do Bratislavy prví väzni, ktorí priniesli kusé a rozporuplné informácie o tom, čo sa s mužmi stalo. Ako sa neskôr ukázalo, nikto z transportu sa nedostal živý ani dovnútra tábora. Hneď za prvou bránou tábora sa museli vyzliecť, odovzdať všetky cennosti a niekoľko hodín čakať, kým ich nahnali do plynových komôr a mŕtvoly následne spálili v krematóriu. Podľa pamätníka koncentračného tábora Mauthausen sa táto tragédia udiala 10. apríla 1945. Ľudovít Sabadoš v rámci svojich rešerší dodatočne zistil, že cesta trvala preto niekoľko dní, lebo väzni prešli do tábora 100 km pešo z Českých Budejovíc. Z celého transportu asi 100 mužov prežili len piati, ktorých z transportu vyložili skôr.
Postup sovietskych vojsk a začiatok bojov
Boj o Bratislavu sa stal súčasťou širšej bratislavsko-brnianskej operácie, ktorú zahájili jednotky 2. ukrajinského frontu pod vedením maršala Rodiona J. Malinovského 25. marca 1945. Hlavnou úlohou tejto operácie bolo zabezpečenie krídla jednotkám 3. ukrajinského frontu, ktoré postupovali na Viedeň cez Maďarsko. Pri oslobodzovaní juhozápadného Slovenska, vrátane Bratislavy, zohrala rozhodujúcu úlohu 7. gardová armáda.
Boje o Bratislavu sa začali 2. apríla 1945 a trvali dva dni. Prvý deň, 3. apríla, sa sovietske jednotky prebojovali do blízkosti mesta a obsadili niekoľko priľahlých usadlostí a gazdovských dvorov. Večer sa im podarilo preniknúť do prvých blokov mestskej zástavby, no hlbší postup do centra bol zatiaľ nemožný.
Nasledujúci deň, 4. apríla, vypukli ťažké pouličné boje. Sovietski vojaci sa museli prebíjať úzkymi ulicami a cez zničené budovy, pričom narážali na silný odpor nemeckých jednotiek. Kritickým bodom obrany sa stal Bratislavský hrad, kde sa sústredili posledné nemecké sily. Po prudkých bojoch bol popoludní dobytý a mesto sa tak dostalo pod kontrolu Červenej armády.
Bojov o Bratislavu sa popri sovietskych jednotkách zúčastnila aj Dunajská flotila Červenej armády a rumunský tankový pluk.
Obete a materiálne škody
Celkovo pri oslobodzovaní mesta zahynulo približne 742 sovietskych vojakov, zatiaľ čo na nemeckej a maďarskej strane padlo okolo 470 vojakov. Žiaľ, boje si vyžiadali aj životy približne 121 civilistov.
Mesto utrpelo značné škody – zničených alebo poškodených bolo viac než 1000 budov, pričom najväčšie škody boli zaznamenané na budovách na Krížnej a Záhradníckej ulici. Ustupujúce nemecké jednotky navyše vyhodili do vzduchu Štefánikov most (dnešný Starý most), ktorý bol po vojne opravený a premenovaný na Most Červenej armády.
Daniela Žemlová sa narodila krátko po oslobodení Bratislavy. V životnom príbehu, ktorý vyrozprávala Post Bellum si spomenula na to, ako jej rodičia zažívali posledné chvíle vojny. V ich rodičovskom dome si vtedy zriadil svoju kanceláriu plukovník Konrád Von Olen: „Rodičia sa do domu nasťahovali kvôli tomu oveľa skôr, ako plánovali. Aby im ho gardisti nezobrali. A tak tam bývali spolu s Nemcami. Hneď oproti bol aj bunker. Keď Nemci opúšťali Bratislavu, všetky veľké domy zamínovali. Aj ten náš,“ spomínala na plán nemeckých okupantov, ako zničiť pri ústupe Bratislavu.
„Oteckovi sa nejako podarilo prehovoriť plukovníka, aby domy nezničili. Že už je koniec vojny a nikomu tým nepomôžu.“
Rodina ostala v zamínovanom dome a ráno, keď sa prebudili, Nemci boli preč.
Koniec Slovenskej ľudáckej republiky a návrat k Československu
Politický dopad oslobodenia Bratislavy od nacistov bol obrovský. Dobytím hlavného mesta Slovenského štátu bol totalitný režim ukončený a Slovensko sa vrátilo do obnovenej Československej republiky.
Aj napriek pretrvávajúcim bojom na západnom Slovensku sa život v oslobodenej Bratislave začal rýchlo vracať do normálu. Už 6. apríla do mesta dorazil prvý čerstvý chlieb z miestnych pekární a v ten istý deň prevzal správu mesta dočasný Ústredný národný výbor. Jeho vedenie si rozdelili predstavitelia Demokratickej strany a Komunistickej strany, pričom na čele demokratov stál Dr. Karel Koch a na čele komunistov Dr. Ján Poničan.
V nasledujúcich týždňoch sa výbor sústredil na obnovu hospodárstva, zabezpečenie zásobovania a pomoc západoslovenským okresom, kde prechod na mierový režim prebiehal pomalšie.
Ku koncu vojny si pamätníčka Vlasta Zábojníková pamätala na množstvo vojakov chodiacich po meste, pričom niektorí z nich sa dostali aj na Kolibu: „To sme boli v pivnici všetci, ale ja som dostala osýpky, a naraz nejaký ruský vojak išiel k nám. Tak sa naši poľakali, lebo ja som bola taká 15 – 16 ročná a jak som bola v posteli, tak ma strčili pod posteľ. A ten chudák prišiel si, lebo niekto mu povedal, že máme šijací stroj, a tak si prišiel opraviť z nemeckej uniformy na seba. A ja celý čas pod posteľou, bála som sa aj dýchať. Chlapec si opravil, poďakoval sa a odišiel. Aj tak nám dali potom ruskí vojaci na dvere, aby sem nechodili, lebo som chorá. Takže nechodili moc sem. “
Na konci vojny veľa ranených prevážali do nemocnice na Heydukovej ulici. Vlasta si spomínala aj na to:
„Pomáhal tam jeden medik, prvák, a keď ten videl tých mŕtvych a hrôzy, ktoré vojna priniesla, tak ho to odradilo, že ani medicínu nedokončil. Radšej vyštudoval pedagogický smer a išiel vyučovať.”
Záver
Oslobodenie Bratislavy znamenalo nielen koniec vojny pre hlavné mesto Slovenska, ale aj zásadný politický zlom. Cena za slobodu bola vysoká – stovky vojakov a civilistov zaplatili životom, pričom materiálne škody zasiahli veľkú časť mesta. Napriek tomu sa Bratislava už krátko po oslobodení začala spamätávať a pripravovať na nové povojnové obdobie.
Autorka: Martina Lábajová
