Minister zahraničných vecí, Juraj Blanár, obraňoval počas víkendu v TA3 svoje mimoriadne kontroverzné vyjadrenie, týkajúce sa možného odpustenia Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Minister si chcel pomôcť historickou paralelou, v ktorej konštatoval, že aj na konci druhej svetovej vojny sa to takto dialo. „Ako by sa konsolidovali vzťahy po svetovej vojne, keby sme neodpustili nacistickému Nemecku?“ pýtal sa Blanár v TA3.
Téza o odpustení nacistickému Nemecku, je číry nezmysel. Spojenci nesúhlasili s prímerím, ochotní boli akceptovať len a len úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu nacistickej Tretej ríše. Nemecko a Rakúsko boli následne rozdelené na okupačné zóny. Nacistom nikto neodpustil. Obe krajiny sa museli dištancovať od nacizmu, nacistické organizácie boli zrušené a postavené mimo zákon. Na niektorých územiach prebiehal tzv. proces denacifikácie obyvateľstva. Podobne aj tento termín - denacifikácia - je aktuálne manipulatívne zneužívaný pri obraňovaní ruského agresora vo vojne v Ukrajine. Formálne sa okupácia Nemecka a Rakúska skončila v roku 1955. Nemecku bolo umožnené zjednotenie až v roku 1990.
To, že nikto nacistickému Nemecku neodpustil dokazuje aj fakt, že v Norimberskom procese bolo vynesených 12 rozsudkov smrti, 3 tresty doživotia a ďalšie tresty dlhoročného väzenia pre lídrov nacistického režimu. Okrem hlavného a všeobecne známeho procesu prebehlo aj 12 ďalších, tzv. následných norimberských procesov s prominentnými nacistami.
Mary Fulbrook, profesorka nemeckej histórie z University College London, uvádza, že medzi rokmi 1946 až 2005 bolo len v Nemecku odsúdených vyše 6650 exponentov nacistického režimu a ľudí, ktorí sa dopúšťali vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Ďalšie tisíce nemeckých nacistov a ich lokálnych prisluhovačov boli súdené a odsúdené v jednotlivých okupovaných európskych krajinách. U nás napríklad Hermann Höfle – generál Waffen SS, hlavný veliteľ okupačných vojsk, ktoré boli nasadené proti SNP – ktorého po vojne súdili a následne bol v roku 1947 popravený v Bratislave.
Mnohým prominentným nacistom a kolaborantom sa pred spravodlivosťou podarilo utiecť. „Lov“ nacistov a vojnových zločincov však pokračoval dlhé desaťročia. V Nemecku začal v roku 2024 zrejme jeden z posledných súdnych procesov. Vedený bol proti už 100 ročnému bývalému dozorcovi koncentračného tábora Sachsenhausen.
Po vojne tiež Nemecko muselo platiť vojnové reparácie. Spojenci pôvodne požadovali 320 miliárd amerických dolárov. Dodnes nie je úplne jasné, koľko naozaj Nemecko zaplatilo. Suma sa však pohybuje v rádoch stoviek miliárd dolárov. Podľa niektorých zdrojov iba medzi rokmi 1945 až 2018 zaplatilo Nemecko obetiam holokaustu viac ako 86 miliárd dolárov.
Na Slovensku je pomerne málo známym faktom, že sa časť reparácií nerealizovala finančne, ale materiálne. V roku 1946 napríklad putovalo do poškodenej zbrojovky v Dubnici nad Váhom takmer kompletné zariadenie továrne na obrábacie stroje Waldrich zo Siegenu (Severné Porýnie-Vestfálsko) a Fritz Müller z Esslingenu (stredné Bádensko-Württembersko) v súhrnnej hodnote 4,5 milióna ríšskych mariek (t.j. cca 45 mil. korún v kurze z roku 1938).
To, že nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil dokazuje aj fakt, že v krajinách ako je Poľsko, Grécko, Taliansko, či Izrael je téma reparácií živá dodnes. Poľsko napríklad v rokoch 2022 – 2025 žiadalo od Nemecka reparácie za 2. svetovú vojnu vo výške 1,3 bilióna eur. Nemecko síce časť požiadaviek odmietlo, ale prisľúbilo pomoc pre ešte žijúce poľské obete druhej svetovej vojny.
Dôkazom, že o odpustení nemôže byť ani reči, je aj masívna a mimoriadne kontroverzná repatriácia nemeckého obyvateľstva. Odhaduje sa, že z krajín strednej a východnej Európy bolo vyhnaných 12 miliónov Nemcov. Len z územia dnešnej SR bolo po roku 1945 evakuovaných a násilne deportovaných 84 percent príslušníkov nemeckej menšiny. Ich majetok (zväčša pôda) následne pripadol štátu.
Základom spojeneckej povojnovej politiky voči Nemecku teda nebolo odpustenie, ako sa snaží tvrdiť minister Blanár. Základom bolo – akokoľvek nedokonalé, problematické a často aj mimoriadne kontroverzné – vyvodenie zodpovednosti, okupácia a rozdelenie Nemecka, denacifikácia, repatriácie a vojnové reparácie.
Je smutné, že minister zahraničných vecí nepozná vlastnú históriu a historické súvislosti.A je neakceptovateľné, že sa snaží ospravedlňovať, či zľahčovať zločiny, ktorých sa dnes dopúšťa Putinove Rusko prostredníctvom klamlivých tvrdení a manipulatívnou dezinterpretáciou dejín.
Autor: Juraj Rizman
