Inšpiráciou pre mňa bola mailová správa, ktorá vyzýva krúžkovať kandidátov 101 až 150. Jej vážnym nedostatkom je, že všetci by mohli krúžkovať posledných 4 kandidátov, prípadne by došlo náhodným výberom k nerovnému rozdeleniu prednostných hlasov. Z tohto dôvodu by len malý počet kandidátov získalo 3% hlasov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre pridelenie mandátu.Túto myšlienku som preto dopracoval.
Ak má hlasovanie niečo zmeniť, je potrebné, aby každý jeden volič krúžkoval 4 kandidátov. V každom kraji pritom musia všetci voliči krúžkovať tú istú štvoricu kandidátov. Napríklad:
Bratislavský kraj: 147, 148, 149 a 150
Trnavský kraj: 143, 144, 145 a 146
Trenčiansky kraj: 139, 140, 141 a 142
Nitriansky kraj: 135, 136, 137 a 138
Žilinský kraj: 131, 132, 133 a 134
Banskobystrický: 127, 128, 129 a 130
Prešovský kraj: 123, 124, 125 a 126
Košický kraj: 119, 120, 121 a 122
Pre každú stranu sa tak určí 32 kandidátov, ktorí by mali získať požadovaných 3% prednostných hlasov (pomer prednostné hlasy a hlasy strany). V roku 2010 toto delenie fungovalo u 15 strán. Strana rómskej koalície - SRK a Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja by týmto spôsobom mali určených 16 prednostných kandidátov, strana MOST - HÍD 20 kandidátov na poslanca. Jediná strana, na ktorú by tento systém krúžkovania nestačil, bola strana SMER-SD. Tá získala až 62 kandidátov.
Ak by voliči SMERu chceli prekrúkovať do NR SR kandidátov, ktorí teraz nie sú poslancami, možu hlasovať nasledovne. Ženy budú krúžkovať tak ako voliči iných strán (kandidáti 119 až 150). Muži by krúžkovali kandidátov 87 až 118 nasledovne:
Bratislavský kraj: 115, 116, 117 a 118
Trnavský kraj: 111, 112, 113 a 114
Trenčiansky kraj: 107, 108, 109 a 110
Nitriansky kraj: 103, 104, 105 a 106
Žilinský kraj. 99, 100, 101 a 102
Banskobystrický: 95, 96, 97 a 98
Prešovský kraj: 91, 92, 93 a 94
Košický kraj: 87, 88, 89 a 90
Upozornenie: Niektoré strany nemajú 150 kandidátov na listine. Preto treba k uvedeným číslam pripočítať počet kandidátov a odpočítať 150. Poradie krajov som zvolil podľa poradia, v ktorom Štatistický úrad SR uvádza výsledky volieb za rok 2010. Následne som prideloval čísla kandidátov 150 a nižšie, aby som dosiahol želaný efekt.
Aby tento systém krúžkovania fungoval, je potrebná dohoda širokej verejnosti, že zmena má prísť. Súčasne musia voliči nedať prednostný hlas kandidátom na prvých pozíciách. Ak by sa k prednostným hlasom vo voľbách do NR SR z roku 2010 pripočítali prednostné hlasy podľa tohto systému, v parlamente by sedelo 26 súčasných poslancov a 124 kandidátov by sa vymenilo (čísla kandidátov sú uvedené na konci v podarí podľa počtu hlasov).
Nedostatky systému (kedy sa nevymení 150 poslancov):
na posledných miestach sa nachádza 7 súčasných poslancov (odporúčam pozrieť si ich hlasovania, možno má zmysel ich krúžkovať znova, ak samozrejme neodstúpia)
do NR SR by sa dostali asistenti poslancov a súčasní poslanci by sa vrátili ako ich asistenti
SMER nesmie získať viac ako 64 mandátov a ostatné strany viac ako 32 mandátov
v niektorých krajoch nemusia prednostné hlasy stačiť (napr. Most, len 20 kandidátov kvôli 3 slabým krajom; strana však získala 14 mandátov, takže to stačilo)
niektorí voliči budú vždy voliť 1. až 20. na kandidátke (16 z 26 poslancov čo ostali)
Okrem krúžkovania si treba uvedomiť aj váhu hlasu pre politickú stranu. V roku 2010 sa pridelilo 148 mandátov tak, že jednotlivé strany získali každý mandát za 14 088 hlasov. Strany SaS a SDKÚ následne dostali po jednom mandáte, lebo by im prepadlo najviac hlasov (11 149 a 9 666). Keby mala strana Most-Híd o 1 361 hlasov viac, získala by posledný mandát miesto SDKÚ. Aj keď mal Smer o 490 069 hlasov viac ako SDKÚ a o 572 824 hlasov viac ako SaS, posledné mandáty dostali práve tieto strany. V roku 2002 získali SDKÚ a SMER v druhom kole po jednom mandáte. Ak by sa tieto dve strany o posledný mandát pobili, získala by ho SDKÚ vďaka 122 hlasom.
A prečo spomínam práve posledný mandát? Spomeňte si na voľbu generálneho prokurátora, kde Dobroslavovi Trnkovi chýbal 1 hlas. Ešte stále sa pýtate, prečo aj 1 mandát môže byť dôležitý? A keď sme pri generálnom prokurátorovi. Pripomínam, že v roku 2004 Eduard Kukan získal o 3644 hlasov menej ako Ivan Gašparovič. Kukan bol favoritom volieb. Výsledkom je, že Ivan Gašparovič vyhral, bol opätovne zvolený a dodnes nevymenoval generálneho prokurátora.
Samozrejme treba uznať, že nie je možné nikoho prinútiť ísť voliť. Tom Nicholson pre nevoličov navrhol veľmi prijateľnú formu protestu. Ostať sedieť doma znamená ignorovať voľby, vhodiť prádnu obálku znamená jasný signál, že nie je koho voliť. A zákon ukladá volebným komisiám povinnosť spočítať každú (zalepenú, pečiatkou označenú) obálku. Prázdna obálka sa teda započíta aj keď hlas je neplatný a prepadne. Ak bude 50% hlasov neplatných, nebude to lepšie ako 50% účasť? Ktorý politik bude potom tvrdiť, že ho podporuje väčšina?
Treba však upozorniť na jednu vec. Čím je viac neplatných hlasov, tým viac mandátov získa tá strana, ktorej voliči prídu voliť. Najsilnejšou stranou vo voľbách 2010 bol SMER-SD. Získal 880 111 hlasov, čo znamená podporu 20,18% oprávnených voličov, prípadne 34,80% platných hlasov (Štatistický úrad nesprávne zaokrúhlil 9 zo 18 výsledkov strán).
Ak by platných hlasov boli 2 milióny, zisk SMERu by bol 44,01% a minimálne 66 mandátov. Pri 1,5 milióne až 58,67% a 88 až 89 mandátov. Pri 1,2 milióna platných hlasov by získal až 73,34% a 110 mandátov, čo je krásna ústavná väčšina.
Záver: Ak voliči na Slovensku naozaj chcú zmenu, mali by sa dohodnúť na spoločnom postupe, ako do NR SR prekrúžkujú nové tváre. Nevoliči by mali vyjadriť to, že nemajú koho voliť a vhodiť prázdnu obálku. Treba ale dať pozor, aby sa voľby nezvrhli na vhadzovanie prázdnych obálok, ktoré vystrelí niektoré strany veľmi vysoko.
Teoretické výsledky 2010 po krúžkovaní podľa krajov:
Strana (pocet mandatov) - cisla na kandidatnej listine - (pocet vymenenych poslancov)
KDH (15) - 1, 3, 2, 123, 124; 125, 126, 131, 132, 133; 134, 147, 148, 149, 150 - (12)
Most (14) - 1, 135, 136, 137, 138; 2, 143, 144, 145, 146; 119, 120, 121, 122 - (12)
Sas (22) - 1, 5, 147, 148, 149; 150, 2, 131, 132, 133; 134, 150, 127, 128, 129; 130, 139, 140, 141, 142; 119, 120 - (15)
SDKU (28) - 1, 2, 147, 148, 149; 150, 3, 119, 120, 121; 122, 123, 124, 125, 126; 127, 128, 129, 130, 131; 132, 133, 134, 135, 136; 137, 138, 139 - (25)
SNS (9) - 1, 2, 131, 132, 133; 134, 3, 139, 140 - (6)
SMER (62) - 1, 3, 2, 4, 7; 5, 131, 132, 133, 134; 99, 100, 101, 102, 123; 124, 125, 126, 91, 92; 93, 94, 139, 140, 141; 142, 107, 108, 109, 110; 127, 128, 129, 130, 95; 96, 97, 98, 135, 136; 137, 138, 103, 104, 105; 106, 119, 120, 121, 122; 87, 88, 89, 90, 8; 10, 147, 148, 149, 150; 115, 116 - (54)
SPOLU (150) - (124)
Vymena 82,67% poslancov
Ak niekto verí, že zmena je potrebná a systém vie natoľko spropagovať, aby bol naozaj funčný, udeľujem mu súhlas na kopírovanie a šírenie. Dôležité je, aby každý kraj mal pridelené čísla kandidátov, každý krúžkoval práve svojich 4 a na úplnú zmenu sa nesmie krúžkovať nikto iný. Pritom aj pravicoví voliči musia veriť v zmenu cez krúžky, hodiť platný lístok a prekrúžkovať nové tváre (musí byť určitá rovnováha).
