Denno-denne sa o tom presviedčam už takmer dva mesiace. Počas tejto doby som obvolal asi 40 rôznych realitných maklérov, pseudomaklérov, „nenažraných“ biznismenov a podobných individuií, s ktorými som prišiel do kontaktu pri mojom pátraní po nejakom tom slušnom bývaní.
Keď som začal hľadať byt pre seba a priateľku, bol som v celku optimista. Zo začiatku som volal len na súkromné inzeráty, kde či už mne alebo predávajúcemu nevyhovovali určité detaily. O nič nešlo, sme predsa ľudia, každý máme nejaké nároky, ktorých sa nechceme vzdať. Času bolo čoraz menej a u mňa za začala objavovať „depka“ z toho, že každý pýta za veľa peňazí málo muziky. Začal som teda obtelefonovávať aj realitných maklérov, čo mi s odstupom času nepripadalo ako šťastná voľba. Pokiaľ som aj narazil na pekný a vyhovujúci byt, maklér (z mne zatiaľ neznámych dôvodov) bol arogantný alebo neochotný, načo mi jeden milý pán povedal: „Vás, ktorí hľadáte bývanie v Bratislave je ako húb po daždi.“
Okrem toho samozrejme nesmiem zabudnúť, že pokiaľ by som aj mal záujem o daný byt, musím myslieť na platenie provízie. Za posledné dni to bolo asi najhoršie, keď som začal pátrať na Facebooku, kde po pridaní inzerátu sa naň ľudia vrhnú ako hladné kobylky, v priebehu pár minút. Čo je pre mňa zatiaľ ale asi najviac zarážajúce, je to, keď v inzeráte je napísané: „Bez malých detí a domácich zvierat!“ Čítal som o tom nesmierne množstvo diskusií, kde sa prenajímatelia a prenajímajúci hádali, urážali a niekoľkokrát to dokonca prešlo až do vyhrážania. Tým pádom priestor na nejakú debatu nepripadal do úvahy. Priznávam, po tejto skúsenosti som zložil ružové okuliare a vytriezvel som .
Tým, ktorí hľadajú alebo začínajú hľadať držím palce, mne sa to nakoniec podarilo. Našiel som miesto kde budem môcť skloniť hlavu, kým sa mi podarí ušetriť nejaké to „euríčko“ na vlastné bývanie. A nakoniec, keďže výnimka potvrdzuje pravidlo, by som rád poznamenal, že našlo sa aj pár milých a ochotných ľudí, ktorým by som sa rád aj touto cestou poďakoval.
