Bolo to veľmi netradičné čítanie, v tom majú jej kritici pravdu. Opisuje sa v nej zvláštne stretnutie. Ide o vymyslený príbeh, obraz, zhmotnenie vecí neviditeľných, priblíženie zložitých vecí spôsobom, ktorý je nášmu mozgu prístupný. Aj preto sa niektoré scény môžu zdať prehnané, no túto knihu odporúčam čítať medzi riadkami.
Nedokážem posúdiť správnosť všetkých obrazov a vysvetlení z teologického hľadiska. Chatrč vo svojej podstate ani nie je kniha teologická, nečakajte v nej kompletný zoznam Božích právd. Nie je to výklad, je to príbeh...a človek od nepamäti túži, aby bol jeho život veľkým príbehom. Možno je to spôsob obrany či revolty proti banalite, klamstvu, konzumu, pominuteľnosti, deštrukcii a chaosu, ktorý nás obklopuje. Potrebujeme spočinúť v chatrči svojej reality, uveriť v jej zmysluplnú skutočnosť.
Chatrč je metafora, ktorá svojim spôsobom oponuje lacným emóciám gýču. Môže ju čitateľ vďaka emočnej negramotnosti (neschopnosti súcitu) či ideovým predsudkom neprijať, no je ťažko predstaviteľné, aby prostredníctvom nej nezostúpil do vlastnej chatrče, ktorú si ako tabu buduje z osobných sklamaní, zranení, utrpenia..., ako súčastí života. Chatrč je cestou obnažovania, je miestom, kde sa kladú nezodpovedané otázky, kde je všetko dovolené... hnevať sa na Boha, vyčítať mu, viesť s ním dialóg ako s priateľom. Áno, je to predovšetkým kniha o priateľstve a láske, bez ktorých by život nemohol byť skutočne veľkým príbehom.
Chatrč je predovšetkým metaforou nového myslenia, ktoré rúca predsudky. Ocitá sa v novej dimenzii prítomného okamihu, mimo časopriestor, kedy vidí očami "viery". Autor tu nešetril obrazmi farieb a vôní; no tie presahujú slová, ktorými sa naznačuje vyprchanie veľkej bolesti. Ozajstnému odpusteniu a stretnutiu však predchádzala ťažká a namáhavá šoková terapia. A až na konci čitateľ pochopí spôsob Mackovho vnímania. Pre mňa bolo zaujímavé sledovať vzťahy a správanie sa týchto bytostí k sebe navzájom. Bol to vzťah plný lásky, ale zároveň aj pravdy. Na prvý pohľad by sa zdalo, že autor zdanlivo rušivo prelína vysoké (intelektuálne) s nízkym (slangovým). No myslím, že práve vyjadrením paradoxu, v ktorom sa stretáva vysoké (božské) s nízkym (ľudským) utvoril autor priestor zdravého nepokoja, provokácie.
Až neskôr Mack pochopí, čo znamená vzťah bez hierarchie, že miesto najvyššej autority je tu jednota, kruh vzťahov. Že „sloboda si vyžaduje dôveru v láskyplnom vzťahu." Str. 101.
Pravdupovediac chvíľami som si priala klásť svoje otázky, však každý z nás má v srdci iné otázky a hľadá iné odpovede...
Dôležité je veriť a aj táto kniha je o tom. Myslím si, že podstatné je veriť v to čo vám dáva energiu, silu a odhodlanosť prekonávať akékoľvek prekážky v živote, či už to nazývate Bohom, alebo čímkoľvek.. Pri čítaní tejto knihy je potrebné samotné pochopenie celej jej podstaty, to čo si zoberiete z tej knihy, to čo vás posilní, nech už to autor akokoľvek vykreslil. Na druhej strane sama ešte stále zisťujem ako môžem pomenovať, to čo mne dáva silu. Ľudská myseľ je nástrojom na utváranie reality, preto to všetko sústredím v myšlienkach. Tam sa všetko začína, formuje a ovplyvňuje a je na nás do akej hranice si myšlienky uvedomujeme a koniec koncom aj použijeme v našom živote. Myšlienka, to je prekvapivá a neobyčajná energia vesmíru, vytvorená človekom...ozvučíme ju slovom a zrealizujeme činom, takto si tvoríme náš svet. Je to kľúč ku realite, ktorú si tvoríme pomocou slov a činov. Slovo tvorí, vyjadruje, spája, predstavuje, dáva veciam zmysel, len si treba uvedomiť silu v hĺbke každého slova...aj lacné slová, ktoré nemyslíme vážne tvoria svet. A čin? Čin potvrdzuje slovo a dokazuje kým sme. Najlepšie sa nám to podarí vtedy, keď budeme to aj tak vnímať ako to aj hovoríme.
Ja osobne nechcem byť pasívnym prijímateľom, ale aktívnym tvorcom...a práve takéto myšlienky sú korením môjho života.
Použitá literatúra: William Paul Young - Chatrč, TATRAN 2009 (preklad: Jana Kantorová-Báliková)
