Keď iným sa všetko otvára, dôchodcom sa všetko zatvára. Na jednej strane sa ich snažíme chrániť a na druhej ich ničíme. Chápem túto dobu, ale ani jeden z nich to nezavinil. Aj keď takýto život za moc nestojí, nikto ho nechce stratiť. Čím sme starší, sme citlivejší, zraniteľnejší, preto to všetko berieme trochu inak.
Dodržiavame všetky pravidlá, ešte aj za mladých. Je však prehnané, vyhradiť dve hodiny na nákup starším ľuďom. Už nie sú takí pohybliví a rýchli. Potrebujú ísť aj do iných obchodov, alebo majú chodiť každý deň?
Myslím si, že sú tí ľudia už dosť potrestaní, vystresovaní a nešťastní, že sú odtrhnutí od svojich blízkych. Neberme im čas, ktorého aj tak majú málo. Keď pozerám ako to robia v iných krajinách tak porovnávam. Niekde nerobia nič, len čakajú. Iní nenosia rúška, smejú sa nám.Niekde zatvárajú deti, niekde dôchodcov. Nehovorím, že to robíme zle, ale žiadne prehnané tvrdé príkazy nie sú dobré. Ak by sme nahliadli trošku hlbšie medzi politikov, tak vidíme, že aj medzi nimi sú starší ľudia. Dúfam, že oni tie nákupy stihnú za dve hodiny.
Stále počujem tú istú vetu,"aby sme neublížili tým najzraniteľnejším!" A práve to robíme.
Pápež povedal krásne slová, ktoré sa mi vryli do srdca:"vážme si starších ľudí sú našou spomienkou"...
