Podľa zákona č. 206/2009 Z.z. je predmetom kultúrnej hodnoty pôvodný hmotný alebo duchovný doklad, ktorý má schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji spoločnosti a má trvalý vedecký, historický, kultúrny alebo umelecký význam. Za predmet kultúrnej hodnoty na účely tohto zákona sa považuje aj prírodnina, ktorá má schopnosť vypovedať o vývoji prírody a má trvalý vedecký a historický význam. Zbierkový predmet je predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je odborne spravovaný vykonávaním základných odborných činností.
Chalcedón z Byšty získaný kúpou. Foto A. Bendík.
Zbierkovým predmetom môže byť aj objekt v múzeu v prírode, ktorý vznikol jeho prenesením alebo rekonštrukciou pôvodného objektu. Toľko citácia zo zákona.
Kostra jaskynného medveďa získaná vlastným zberom múzea. Foto A. Bendík.
Zbierkovými predmetmi prírodovedného charakteru sú prírodniny, rastliny a živočíchy. Medzi prírodniny patria horniny, minerály a skameneliny. Flóru prezentujú hlavne herbáre (herbárové položky). Fauna je rôznorodá, nakoľko zahŕňa bezstavovce aj stavovce, pri ktorých sa uplatňujú rôzne postupy uchovávania. Pri bezstavovcoch je to prevažne uskladnenie v entomologických krabiciach (tzv. suchý materiál), kde je doslova hmyz napichaný na špendlíkoch do podkladu. Každý jedinec je opatrený identifikačným lístkom s menom jedinca, nálezovým miestom, dátumom, spôsobom získania. Druhým spôsobom uchovania je ponorenie exemplárov do liehu (tzv. mokrý materiál). Pri preparátoch stavovcov sa využívajú podobne ako u hmyzu ponorenie do liehu, ďalej sú to kožkové preparáty a tzv. dermoplastické preparáty, ktoré sú vlastne trojrozmerne zrekonštruované zvieratá, tak často vyhľadávané najmä detskými návštevníkmi.
Pyropy a almandíny z Čiech, získaných darom. Foto A. Bendík.
Zbierkové predmety je možné získať do zbierok múzeí rôznymi spôsobmi. Uprednostňuje sa hlavne vlastný zber a dary, menej kúpa a výnimočnejšie aj výmena. Vlastné zbery sú väčšinou viazané na vlastnú vedecko - výskumnú činnosť múzea. Pomerne často sa môžeme ešte stretnúť aj s darmi, ale rozhodne to nie je porovnateľné so začiatkami činnosti múzea, kedy nielen obyčajní ľudia, ale aj osobnosti spoločenského, vedeckého a kultúrneho života pokladali za česť obohacovať múzeá. Bola to však asi už dnes zabudnutá potreba vyzdvihovať národné povedomie Slovákov a zviditeľňovať ich prírodné a kultúrne krásy.
Antimonit z Kremnice získaný vlastným zberom. Foto A. Bendík.
Osobitnou háklivou kapitolou sú predmety získavané kúpou. Treba verejne priznať, že štát dlhodobo (bez ohľadu na to kto bol pri kormidle) podhodnocuje význam nákupu a tým aj zachovania kultúrneho dedičstva. Predmety, ktoré takto ostávajú v rukách súkromných majiteľov nezriedka končia svoju cestu v múzeách iných štátov, alebo na súkromných burzách. Je až zarážajúce, že jediné mineralogické zbierky z nedávnych tunelovacích prác skončili v zahraničí a len jedno múzeum vlastní torzo z tejto kolekcie (vďaka jednému človeku čo ich zachránil a daroval múzeu). Osobitne ešte môžeme spomenúť možnosť získať prevodom štátu majetku, na mysli mám predmety, ktoré boli zabavené colnými úradmi a boli ponúknuté múzeám. Samozrejme treba priznať, že nie všetky predmety, ktoré sa dostanú, resp. sú ponúknuté múzeu majú aj zbierkovú hodnotu a také je zbytočné vôbec prijať do zbierkového fondu.
Listy vŕby (odtlačky) z Brhloviec získané darom. Foto A. Bendík.
Tým že sme získali určitý predmet do zbierky, jeho púť nekončí. Ako taký musí byť zaevidovaný a vykonaný jeho opis. Robí sa to aj z dôvodu, ak by sa stratil a pri prípadnom nájdení bolo dokázateľné, že je to práve hľadaný predmet. K tomu nám slúži práve spomínaný podrobný opis, ako aj kvalitná fotodokumentácia. Opísaný predmet sa opatrí evidenčným číslom, evidenčným lístkom a určí sa mu miesto (napr. do systému, alebo podľa druhu, alebo lokality nálezu) v depozitných priestoroch. V súčasnosti sa vykonáva opis už aj v elektronickej forme, ktorá je pre verejnosť z časti prístupná (CEMUZ, ESEZ).
Amonit z Veľkej Fatry získaný vlastným zberom. Foto A. Bendík.
Nasledovne je potrebné zhodnotiť, či daný predmet môže byť uložený na polici, alebo v uzamykateľnej skrini, alebo dokonca v priestoroch, ktoré sú prachotesné a vzduchotesné (klimatizované miestnosti, špeciálne depozitné skrine). Ani po opise a uložení predmet by nemal „zomrieť", hlavne pred očami návštevníkov. Však múzeum má za úlohu nielen ochraňovať, ale aj propagovať a prezentovať vzácne pozostatky slovenskej kultúry, vedy a histórie. Na takúto propagáciu slúžia hlavne výstavy a expozície pre širokú verejnosť, ale napr. aj odborné a vedecké práce (články, knihy, zborníky z konferencií a pod.).
Okatý opál z Jastrabej, vlastný zber. Foto A. Bendík.
Každopádne každý zbierkový predmet si zasluhuje našu pozornosť, nech je z ktoréhokoľvek odboru. Všetky dotvárali a dotvárajú našu kultúrnosť a vyspelosť nielen v rámci Európy.
