O jej postavenie sa zaslúžil Magyar Ski Club (Maďarský lyžiarsky klub), ktorý sa orientoval na pôsobenie pri Kremnici a vďaka vlakovému spojeniu Kremnice s Vrútkami aj na oblasť Malej Fatry. Nástupcom Magyar Ski Club sa stal Karpathenverein, do ktorého vlastníctva útulňa prešla. Právo užívania získala žilinská skupina turistov a lyžiarov prevažne nemeckej a maďarskej národnosti zoskupených okolo Karola Kusého, propagátora lyžovania v Malej Fatre. Pozemok pod útulňu a drevo poskytol barón Juraj Révay z dnešnej Turčianskej Štiavničky. Bola to jednoduchá drevená zrubová stavba so šindľovou strechou na kamennej podmurovke s malou hospodárskou prístavbou. Útulňa bola roku 1944 vypálená a nebola už obnovená.
Zaujímavosť: útulňa mala nad dverami latinský nápis „Uno omnes unum sint“ (v preklade „Aby všetci boli jedno“). Pre návštevníkov robili nosičov obyvatelia Turian, pričom svoje lyže im zapožičiaval barónJ. Révay.
