Prichádzam vláčikom z Martina na stanicu Sliač - kúpele akurát v deň, keď sú letecké slávnosti na Sliači, takže je na každom rohu policajt, ale aspoň autá idú podľa pravidiel. Ak si chcete kúpiť niečo na cestu, lepšie bude tu, ako sa spoľahnúť na Kováčovú, kde bola otvorená jedna „večierka". Okolo nádrže vchádzam do Kováčovskej doliny, ktorá stúpa postupne/pomaly vo vrchnej časti s prudším výšľapom, ktoré sa ale dajú zvládnuť aj v sedle. Dopomáha k tomu aj pevný asfaltový, neskôr štrkový podklad.
Cesta Kováčovskou dolinou - štrkovka. Autor A. Bendík.
Po červenej odbočíme vľavo a lesnou hlinitou cestou až na hrebienok, po ktorom nás čaká pohodlný zjazdík po hline až na asfaltku k Danielovej chate.
Nevýrazná cestička z Kováčovskej doliny k Danielovej chate. Autor A. Bendík.
Tu sa netreba zľaknúť a odbočiť po červenej značke, ale ísť ďalej po asfaltke, pomerne strmým kopčekom až k základom nejakého bývalého domčeka, za ktorým odbočíme doprava až vyjdeme na lúčky. Otočíme sa ostro doľava a lesom (už zas po červenej) po dobrom hlinitom chodníku až na vyššie lúky, kde však treba zosadnúť a trochu si zatlačiť. Ale nie je to nič hrozné. A tak prejdeme vlastne na Zavrchlúku.
Cesta lesom za Zavrchlúkou. Autor A. Bendík.
A tu začína nádherná jazda lesom po úzkej dobrej pevnej hlinitej ceste, v podstate sa ide mierne dolu, resp. krátkymi výšľapmi - hupákmi, cez spadnuté vývraty, konáre, stojí to jednoducho za to a človek si zajazdí s očami na stopkách.
Zjazd na Brestovú. Autor A. Bendík.
Nepríjemný je možno záverečný zjazd na Brestovú k lyžiarskemu stredisku, lebo je tam viac blata ako by to chcelo, ale zase lúka plná šafránov to vynahradí. Pokračujem ďalej po červenej kamenisto/hlinitou zvážnicou s jemným prevýšením až na sedlo Laurín. Povrch cesty sa v podstate nemení, aj keď ubudlo trochu kamenia, pridalo sa stúpanie a nakoniec nová kamenistá zvážnica ma vyvedie až na Rudnú poľanu. Tu si treba dať pozor na odbočku, ja pokračujem vľavo hore na sedlo Tri kríže po čiastočne zatrávnenej zvážnici.
Zatrávnená zvážnica od Troch krížov k Velestúru. Autor A. Bendík.
Keďže chcem ísť po hrebeni, musím vytlačiť bicykel na Velestúr. Nie je to nič strašné, aj keď prvotný vstup do mladiny môže nastrašiť. Inak sa objavujú výhľady na banskobystrickú stranu.
Zjazd po chodníčku od Velestúru. Autor A. Bendík.
Dôjdem až ku skalám na Velestúre, trochu sa rozhliadnem a pofotím a vlastne už frčím po pevnom hlinitom chodníčku posypaným lístím až na Zlatú studňu, za ktorou sa vynorím z lesa na poľane s výhľadmi na kremnickú stranu a úzkym chodníkom vo vysokej tráve schádzam na mne známe Králické sedlo.
Cestička nadol od Zlatej studne. Autor A. Bendík.
A odtiaľto zase hrebeňová pohodovka po kamenistej zvážnici až na Bystrické sedlo. A už len zjazdík po krásnej trávnato - hlinitej ceste na Skalku. Chcel som si dať polievku na starej chate, ale tá je pre verejnosť zavretá a tak radšej frčím na Krahule. Takže zase mne známy úžasný zjazdík, ktorý si púšťam viac, keďže ho poznám (krásna, trávnato - hlinitá cesta, s vytŕčajúcimi kameňmi). Nad Krahulami ešte vletím medzi ovce, ale bača je asi zvyknutý, lebo si pokojné sedí, slovka neprerečie. Štrkovka končí pred asfaltkou z Baní na Krahule. Odtiaľto je to už len taká plážovačka po hlavnej ceste so zastávkou pri Svätojánskom kostole - strede Európy. Pár desiatok metrov po hlavnej ceste z Kremnice a odbočujem na Kunešov, kde konečne jem a dopĺňam sily. Asfaltka je o ničom, nejaký výšľap do dediny, spust dole k potoku a vpravo hore dedinou, ale je problém sa zorientovať ďalej, aj keď po ceste sú tabuľky aj na cyklotrasu, ale v potrebnej odbočke chýba. Je to taká nenápadná panelka vľavo medzi domky, asi v 2/3 cesty nahor. Pokračuje na lúku hlinitou cestou, ktorá nás dovedie k turistickej tabuľke, od ktorej sa ale treba cez lúky držať napravo k hrebienku na strelnicu. Lepšie sa opýtať domácich. Lebo mňa voviedla do lesa a tŕnia a musel som sa trepať cez žihľavu a neskôr les až na asfaltku vedúcu od strelnice na sedlo pod Vysokou - odbočku. Na tejto odbočke je zastrešené odpočívadlo a kopa veľkých balvanov na sebe. Takže doľava do lesa a lesnou zvážnicou k samotnému sedlu a pokračujeme cestou doprava lesom. Nemá význam opisovať jednotlivé časti, ale v krátkosti.
Toto je jeden zo širších úsekov medzi sedlom pod Vysokou a Bralovou skalou. Autor A. Bendík.
Ide sa lesnou cestičkou, chodníkom, poväčšine stále dolu, po ľavej strane sú občas strmé bralá, treba dávať pozor, aby človeka nevyniesla cesta cez hranu. Hlavne keď je popršané a na koreňoch stromov sa šmýka ako mne. Zjazdy sú prerušované krátkymi výšľapmi s bajkom na ramene, ale je to len cca 5 minút čo treba asi 2-3 krát nosiť. Problémom je v ďalšej časti zarastená cestička mladinou a kto má širšie riadítka, má čo robiť. A hlavne sa udržať v rozbitej stope a v mokrej hline. Ale cesta je to úžasná, myslím že dostatočne náročná pre tých, ktorí radi nestláčajú brzdu. Pre začínajúcich moc neodporúčam, treba mať niečo odjazdené. Celopéro sa zíde, dosť koreňov, kameňov. Celá cesta končí pri chate, ktorej meno si nepamätám (asi Kaktus, alebo Maják, alebo oba názvy) a odtiaľ sa dostaneme už na peknú zvážnicu a na lúku pod Bralovou skalou a malým výjazdom na jej vrch.
Lúky pod Bralovou skalou. Autor A. Bendík.
Keďže som už tu, pokračujem ďalej po hrebeni, vrelo odporúčam, ale zase len pre tých, čo majú čosi odjazdené. Zase dosť koreňov, strmšie zjazdové úseky, možnosť pádu cez bralká pár metrov (desiatok ?) nižšie. A zrazu sa ocitnete na krasovej planine plnej závrtov a jaskýň nad Skleným. Stojí za to sa ešte prejsť doľava po planinke, ale kto nemá chuť, môže už fičať do dediny. Odtiaľto sa môže ísť lesnou cestou cez Rovnú horu do Dolnej Štubne a Teplíc, alebo z planiny cez hory do Dubového, alebo na vlak.
Zhodnotenie cesty: väčšina cesty prebieha po dobrých zvážniciach, alebo tvrdších chodníčkoch, ktoré sa však po daždi môžu správať trochu inak. Myslím, že človek musí mať aj niečo odjazdené, aby vládal do kopcov a udržal sa na nepríjemných chodníčkoch za Kunešovom ku Sklenému a aj tá kilometráž po teréne je iná, ako po ceste. Celkovo je problém s vodou, pokiaľ si pamätám, dá sa plniť asi len na Skalke a v Kunešove, studničiek nebolo (a navyše bolo suché leto). Celková dĺžka trate bola cca 65 km s časom čistého šľapania niečo nad 5 hodín.
