Vo včerajších novinách som sa napríklad dočítala: Dav zavraždil zlodeja sliepok. Nahnevaný dav z dediny Makova zlynčoval v sobotu večer človeka podozrivého z krádeže. Paula Muyindu, 30, zabili potom, ako ho vraj prichytili pri krádeži sliepok z kuchyne svojho suseda. Pán Musenze, majiteľ sliepok, povedal, že ho zobudilo kotkodákanie, a keď videl utekať zlodeja, zakričal na poplach. Miestny policajný dôstojník incident odsúdil a povedal, že polícia začne záležitosť vyšetrovať. Zatiaľ nikoho nezatkli.
V tých istých novinách sa dočítate tiež o tom, že v okrese Nebbi na severe Ugandy dav ukameňoval k smrti vojaka z Ugandských ľudových ozbrojených síl (oficiálny názov armády). Vojak Twebazi Katoto bol súčasťou skupinky, ktorá mala zatknúť dvoch dezertérov. Tí vraj vlastnili palné zbrane a skrývali ich v sídle miestneho úradu. Keď vojaci zaútočili na budovu úradu, napadol ich dav ľudí, ktorí zareagoval na poplašnú správu, že sa do úradu vlámali výtržníci. Vojak by sa možno smrti vyhol, keby sa nebol davu ozval v jazyku kinyankole, ktorý používajú kočovní pastieri, ktorých dedinčania nemajú radi, lebo im kradnú zvieratá a zaberajú pastviny. Polícia v tomto prípade aspoň zatkla predsedu miestneho úradu, ktorého obvinila z toho, že porušovanie zákona mlčky schválil.
Inokedy má ugandský cit pre spravodlivosť aj pozitívne následky. Ak by sa sprievodca v autobuse snažil nejakému belochovi vydať menej, než mu patrí, ostatní spolucestujúci by naňho hneď začali kričať a neprestali by, kým by nevrátil celú sumu.
Uganďania sa celkovo k belochom správajú úctivo. Náš miestny koordinátor mi vravel, že ak by niekto ublížil belochovi, väzeniu by sa nevyhol, a to pre akýkoľvek malý prečin. Preto sa stáva, že keď beloch alebo beloška spadne z motorky (boda-boda), jej vodič spanikári a snaží sa utiecť tak rýchlo, čo mu sily stačia, aby ho náhodou nevzali policajti alebo ho nezlynčoval okolostojaci dav:)
