Doterajšie pokusy o zavedenie určitej spoluúčasti na platení zdravotnej starostlivosti u nás sa zvyčajne stretli s odporom verejnosti. Celkom pochopiteľne a oprávnene, lebo boli úplne nesprávne, nesolidárne ale za to pre "reformátorov" veľmi jednoduché a bezpracné spôsoby ako získať viac peňazí od chorých ľudí. Nie je jednoduchší spôsob vybratia priamych peňazí od ľudí, ako dať úplne všetkým pacientom platiť pri každej návšteve lekára 20 korún, dať všetkým doplácať doplatky za lieky. Pacient s infekciou musí doplácať na antibiotiká, dôchodca s chronickým ochorením pravidelne za nevyhnutné lieky. Takáto spoluúčasť pacientov odporuje princípu solidárnosti a sociálnosti, a nie je jej zvyšovanie podľa môjho názoru správne, aj keď môže mať v obmedzenej miere priaznivý vplyv napríklad na nadmernú spotrebu liekov, čo je ale možné riešiť aj iným spôsobom, ale opäť nie tak jednoduchým a pohodlným pre tých čo majú zdravotníctvo riadiť.
Kedy nie je správne platiť zdravotnú starostlivosť solidárnym štátnym systémom? V prvom rade, keď žiadna solidárnosť nie je namieste, alebo si zaslúži menšiu mieru solidárnosti. Rozdelím tieto prípady na viacero skupín:
1. liečba poškodení zdravia priamo spôsobených protizákonnou činnosťou. Najmä liečba obetí násilných trestných činov, obetí dopravných nehôd, ale aj pracovných úrazov pri nedodržaní bezpečnostných predpisov, aj prípady nedbanlivosti v iných oblastiach, napríklad pokúsanie psom, niektoré úrazy, otravy alebo infekcie, pokiaľ je preukázateľné zanedbanie alebo porušenie povinností. Všetky tieto prípady majú jedno spoločné - existuje vinník, ktorý pacientovi jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý treba riešiť zdravotnou starostlivosťou, spôsobil. Vinník spôsobil poškodenie zdravia svojim konaním, ktoré je navyše v rozpore so zákonom, a tak je zodpovedný za odstránenie následkov - teda liečbu. Samozrejme nie vždy je vôbec možné odstrániť následky, najlepším príkladom toho je smrť. Ale znášať náklady na liečbu by mal jednoznačne vinník. Nie je vôbec solidárne alebo sociálne, keď zdravotná poisťovňa zaplatí liečbu obeti dopravnej nehody, ktorú spôsobí vodič pod vplyvom alkoholu, pri prekročení povolenej rýchlosti alebo pri inom hrubom porušení dopravných predpisov. Prečo máme byť solidárni s vinníkmi dopravných nehôd, ktorí porušujú predpisy? A pritom dôchodca, ktorý má vážne ochorenie, kde je určite miera zavinenia ďaleko nižšia až žiadna si takúto plnú solidárnosť nezaslúži? A to nehovorím o vrahoch, lupičoch a iných zločincoch, ktorých obete sa tiež liečia za solidárne peniaze. Sú aj prípady, keď vinník nie je známy alebo nemá dostatočné prostriedky na liečbu, v tom prípade by samozrejme liečbu platil štát alebo poisťovňa, ale ak je vinník identifikovaný a je schopný platiť, nech platí. Do tejto skupiny rovnako patria zamestnávatelia, ktorí nezabezpečia svojim zamestnancom bezpečné pracovné prostredie podľa platných predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Liečbu pracovného úrazu pri porušení predpisov by mal platiť zamestnávateľ, tu nie je žiadna solidárnosť správna. Liečba spomenutých úrazov a násilných činov pohltí značnú časť rozpočtu zdravotníctva (využívajú záchrannú službu, na ktorú idú miliardy, liečba jedného tažkého stavu stojí aj milióny), jej financovanie zo zdrojov páchateľov by veľmi pomohlo, solidárne peniaze by sa mohli čiastočne presunúť do iných oblastí.
2. následky protizákonnej činnosti bez ľahko preukázateľného priameho vplyvu. Predaj pokazených potravinových výrobkov a nedodržiavanie určitých predpisov a štandardov v práci s potravinami má určite vplyv na zdravie obyvateľtva. Rovnako porušovanie predpisov v ochrane životného prostredia má nepriaznivý vplyv na zdravie. Ide o činnosti protizákonné, kde je vinník, chýba však konkrétna obeť a poškodenie, pretože preukázať súvislosť medzi zjedením protizákonne predávanej závadnej potraviny a následným poškodením zdravia, ktoré môže byť skryté a prejaviť sa až o niekoľko rokov, alebo môže byť spojených viacero príčin, je až nemožné. Ide však o činnosť protizákonnú, kde je zrejmé, že poškodenie zdravia obyvateľov vzniká, a tak by mal vinník znášať náklady. Žalobcom by mohli byť zdravotné poisťovne alebo štát, ktorí budú musieť liečbu spomenutých ochorení zaplatiť. Právny systém by mal zaručiť obeti protizákonného konania adekvátnu náhradu, aj keď nie je možné výšku škody jednoznačne a presvedčivo určiť, v prípade pochybností odškodné radšej nadhodnotiť v neprospech porušovateľa zákonov, pokiaľ je jasne dokázané porušenie zákona. Porušenia predpisov v potravinárstve sú na Slovensku veľmi časté, rovnako porušenia ekologických predpisov, zdravotné poisťovne a štát by pri každom prípade mohli získať značné prostriedky na zdravotnú starostlivosť od páchateľov protizákonnej činnosti poškodzujúcej zdravie.
3. rizikové činnosti. Zamyslieť sa nad solidárnosťou by bolo možno žiaduce aj pri niektorých rizikových činnostiach. Tu je však miera zavinenia a adekvátnej solidárnosti ďaleko iná než v predošlých prípadoch, pretože nejde o protizákonnú činnosť. Možno uvažovať o istej miere spoluúčasti pacienta pri liečbe následkov úrazov niektorých vysoko nebezpečných športov. Alebo pri fajčení, požívaní alkoholu alebo aj prejedaní.
4. zanedbanie prevencie. Prevencia častokrát dokáže zachrániť zdravie a aj znížiť náklady na liečbu. Ideálne by však bolo poistencov motivovať pozitívne k prevencii, teda nie povinnosťou platiť v prípade zanedbania, ale určitými výhodami (napríklad nižšími odvodmi) v prípade, že poistenec absolvuje pravidelné preventívne vyšetrenia a riadi sa preventívnymi opatreniami lekára.
Vytvoriť a nájsť tieto nové zdroje financovania nie je ale také jednoduché ako pýtať od všetkých pacientov, ktorí si nič nezavinili, pomerne malé platby, ktoré väčšinou dokážu zniesť. Musel by existovať fungujúci právny systém, kde páchateľ nezákonnej činnosti nesie zodpovednosť za svoje protizákonné činy, a nie štát rieši škody ním spôsobené. To by výrazne odbremenilo solidárny zdravotný aj sociálny systém, posilnilo zodpovednosť, čo by mal byť program "pravicovej" vlády, je to ale asi príliš zložité, jednoduchšie je sa tváriť na pravicu pýtaním peňazí od všetkých ľudí, namiesto budovania spoločnosti založenej na zodpovednosti a primeranej solidárnosti.
