Odvtedy však patrí k najrýchlejšie rastúcim turistickým regiónom Európy. Neslávne známou sa Bosna a Hercegovina stala najmä kvôli občianskej vojne, ktorá začiatkom deväťdesiatych rokov vyhnala a zabila nespočetné množstvo ľudí a znamenala krvavý rozpad Juhoslávie a dodnes pretrvávajúce ekonomické a sociálne problémy.
Tuzla – Oáza pacifizmu a porozumenia?
Malé letisko na južnej strane mesta sa stáva začiatkom našej cesty. Nevedie sem žiadna hromadná doprava, najbližšia dedina Gorna Dubrava však leží asi 30 minút pešej chôdze od letiska a do mesta tak autobusom zaplatíte 2 bosanské marky (asi jedno Euro).
Pamiatkami mesto neohuruje, centrum je postavené v typicky osmanskom štýle s kľukatými úzkymi uličkami ústiacimi do rozľahlejších námestí. Na väčšine týchto námestí nájdete kaviarne a bary, ale aj takzvané česmy – nádržky pitnej vody.
Najzaujímavejším lákadlom je komplex soľných jazier Pannonica, ktoré vraj pochádzajú ešte z čias, keď bola Panónska panva pod morom. Jedná sa o jediné soľné jazerá na území Európy.
Tuzla je považovaná za otvorené mesto, kde ľudia neriešia pôvod a vierovyznanie ostatných. Tento prístup pramení už z Titovych čias, kedy bolo v Tuzle najviac zmiešaných manželstiev v rámci Bosny a Hercegoviny a dokonca aj počas vojny sa stala Tuzla útočiskom mnohých utečencov, okrem iného aj tých zo Srebrenice. Možno aj preto sa mestu zavďačili Srbi tým, že ku koncu vojny mesto niekoľko dní ostreľovali a pri jednej z explózii šrapnelu zabili 71 prevažne mladých ľudí všetkých národností a vierovyznaní. Dodnes mesto dopláca na svoju non-nacionalistickú náturu: Spomedzi kantónov sa tu podľa slov miestnych investuje najmenej, pretože každé z troch etník podporí kantóny s najväčším počtom toho-ktorého etnika.
V Tuzle sme sa však stretli aj s veľmi konzervatívnymi ľuďmi, ktorí pravidelne chodia do džamije (mešity), pravidelne sa modlia a nejedia počas ramazánu (ramadánu). Počuli sme aj o komunitách tuzlanského kantónu, kde si ako inoverci nemôžete kúpiť nehnuteľnosť. Kde ženy svojho manžela vidia prvýkrát až na svadbe a iného muža sa nesmú ani len dotknúť. Pýtali sa nás napríklad na to, či pre nás nie je problém, že ja som katolík a moja priateľka ortodoxná kresťanka.
Sarajevo – Historicky najzaujímavejšie mesto celého Balkánu
Sarajevo patrí medzi tie mestá, ktoré si človek ihneď zamiluje. A to hovorí osoba, ktorá veľké mestá z princípu nemusí. Mesto má hornatý a podlhovastý charakter, je priam stvorené na fotografovanie panorám. Takmer všade sa dostanete pešo, odľahlejšie časti dosiahnete jednou z najstarších električkových tratí Európy.
Mesto je rozdelené do troch častí:
Osmanská je typická úzkymi uličkami, mešitami a typickými osmanskými dvojposchodovými domami. Je to najhornatejšia časť mesta, ktorá bola počas nadvlády Rakúsko-Uhorska ďalej rozšírená smerom na západ. Táto časť mesta sa svojimi kostolmi a typickou architektúrou podstatne viac podobá mestám západnej Európy. Najväčšie rozšírenie mesta však prebehlo za Titovho vládnutia a v súčasnosti sa mesto tiahne niekoľko desiatok kilometrov v smere východ-západ.
Sarajevo bolo počas občianskej vojny v Juhoslávii obliehané vojskami Juhoslávie neuveriteľných 1425 dní. Ide o najdlhšie obliehanie hlavného mesta v novodobej histórii. Na každom kroku je ešte stále vidieť množstvo stôp po streľbe a šrapneloch, po meste, najmä prichádzajúc z Titovej časti, sú rozosiate pomníky ľudí zastrelených snajpermi ukrývajúcimi sa v okolitých výškových budovách, resp. kopcoch. Je neuveriteľné, že vojna, ba dokonca cielené vraždenie civilistov sa konalo tak blízko od nás a zároveň tak nedávno. Počas obliehania zomrelo takmer 13000 ľudí, z toho takmer polovica boli civilisti. Ak vás zaujíma toto obdobie a ako ľudia dokázali prežiť, odporúčam navštíviť Historijski muzej Bosne i Hercegovine.
Mostar – najväčšia horúčava a najväčšie sklamanie
Do Mostara sme šli vlakom. Okrem toho, že je trať plná zaujímavých technických častí a výhľadov, ide zároveň o jednu z najväčších káuz krajiny: Štát totiž nakúpil 9 súprav rýchlovlakov zo Španielska bez toho, aby si ktokoľvek uvedomil, že na bosnianskych tratiach bude sotva možné prekročiť rýchlosť 60 km/h. A že vraj naši politici sú neschopní.
Keď dorazíte do Mostara, všimnete si výraznú zmenu podnebia: Mostar (a teda celý región Hercegoviny) je podstatne teplejší a suchší ako región Bosny. Vzhľadom na to, že centrum mesta tvorí takmer výhradne samotný most, je hustota turistov podstatne väčšia ako v iných mestách Bosny a Hercegoviny.
Mostar patrí aj k jedným z najrozdelenejších miest BiH. Najprv Bosniaci a Chorváti spolupracovali, aby z mesta a jeho okolia vytlačili Juhoslovanskú armádu. Potom však Chorváti žiadali pripojenie Bosny a Hercegoviny k Chorvátsku, čo samozrejme narazilo na odpor bosnianskych moslimov. Celý tento konflikt vyústil do Chorvátsko-Bosnianskej vojny. Za celé toto obdobie bolo v meste zničených mnoho kostolov, mešít, všetky mosty vrátane legendárneho Starého mosta a asi tretina všetkých domov bola zničená alebo poškodená. Dodnes je mesto rozdelené, mesto bolo v moslimskej časti zrekonštruované v osmanskom štýle, chorvátska časť je naproti tomu modernejšia. Dodnes existujú dve autobusové stanice, jedna hlavná spájajúca mesto zo zvyškom Bosny a Hercegoviny a jedna chorvátska spájajúca mesto s chorvátskou časťou Bosny a Hercegoviny a s Chorvátskom samotným.
Jeden deň sme sa vybrali k vodopádom Kravice, ktoré sú považované za plitvické jazerá Bosny a Hercegoviny. Dostať sa tam z Mostaru nie je ľahké, väčšinou si ľudia prenajmú taxík na celý deň alebo zaplatia agentúru. My sme vzali autobus do najbližšieho mesta Ljubuški a odtiaľ sme si vzali taxík spolu s dvoma španielmi, ktorých sme stretli v meste.
Vodopády Kravice boli skôr sklamaním, atrakcia bola typicky balkánska: odpadky, ľudské výkaly a reštaurácie takmer rovno pod samotnými vodopádmi. Zároveň však bolo možné kúpať sa vo vode a liezť kade-tade po skalách. To by vám na plitvických jazerách nedovolili.
Po návšteve Mostara sme mali pôvodne namierené na juh do hôr. Aj napriek tomu, že autobus smer Gacko mal odchádzať o ôsmej ráno (informácia bola vylepená na dverách autobusovej stanice), zájazd sa nekonal. Preto sme sa rozhodli ísť do Trebinje, nášho prvého mesta Republiky Srbskej.
Rebublika Srpska
Republika Srpska nie je iný názov Srbska (oficiálne Republika Srbija). Ide o Srbskú časť Federácie Bosny a Hercegoviny, táto časť má ale podstatne viac spoločného s otčinou (Srbskom) ako s umelým štátom, ktorý tu nik nechce (BiH). Tak napríklad už samotné autobusové spojenie dvoch častí Federácie je chabé a ešte pred niekoľkými rokmi prakticky neexistovalo. Naopak do takého Belehradu sa dostanete ľahšie ako do Sarejeva. Pri prechode “hranicou” týchto dvoch entít vás privíta obrovská srbská vlajka (vlajky Republiky Srpskej a Republiky Srbije sú identické) a nápis Vítajte v Republike Srpskej v azbuke. Dokonca aj sortiment je iný, väčšina potravín totiž pochádza zo Srbska alebo Čiernej Hory.
Mesto samotné je citeľne pokojnejšie, väčšina turistov prichádza zo Srbska a je na návšteve jedného z dvoch ortodoxných kostolov mesta postavených na jednom z dvoch kopcov mesta. Trebinje sa takisto môže pýšiť mostom Perovića, architektúrou podobným tomu v Mostare. Mal som pocit, že bežní ľudia na ulici boli prívetivejší ako v zvyšnej časti BiH. Zrejme preto, lebo zahraniční turisti sú v tejto časti zatiaľ vzácnym javom.
Opúšťame Bosnu a Hercegovinu. Staviame sa na cestu smer pobrežie Čiernej Hory a začíname stopovať…
Čo sa nám páčilo:
Najlepší burek, aký sme jedli je vedľa železničnej stanice Sarajevo
Západ slnka nad Sarajevom od “Žute Tabije”
Čo sa nám nepáčilo:
Relatívne predražená autobusová doprava (vlakmi sa ďaleko nedostanete)
Okrem Čiernej Hory bola Bosna a Hercegovina jedinou krajinou, kde bolo v autobusovej doprave potrebné platiť za batožinu.
Všadeprítomný odpad a prehnané používanie plastových tašiek, to je však problém väčšiny krajín, ktoré sme na Balkáne navštívili
Vedeli ste, že …
… v Bosne a Hercegovine môžete fajčiť úplne všade? Napríklad v nákupnom centre?
… Bosna a Hercegovina minie ročne asi 50% HDP na verejné výdaje? V čom sa odlišuje od ostatných krajín, je obrovský štátny aparát súvisiaci s komplikovaným politickým zriadením krajiny. Ide totiž o federáciu Republiky Srpskej a Federácie Bosny a Hercegoviny. Dokopy teda fungujú 3 parlamenty (jeden na celoštátnej a dva na úrovni entít) s dokopy 238 poslancami. Federácia Bosny a Hercegoviny je ďalej rozdelená na 10 kantónov, každý s vlastným premiérom a poslancami tzv. skupštiny a celá Krajina je ďalej rozdelená do 109 opštín a niekoľko tisíc obcí a miest. Aby toho nebolo málo, Bosna a Hercegovina má troch prezidentov, jedného z každého etnika, ktorí medzi sebou rotujú. Tento komplikovaný spôsob spravovania štátu je následkom vojny a aj jedným z mnohých dôvodom, prečo krajina stagnuje. Viac sa dozviete tu a na wikipédii:
