Ostrov Qešm je dlhý 150 kilometrov a je tak väčší ako napríklad Bahrajn. Qešm je centrom obchodu a stretnete tu mnoho Afgáncov a Pakistáncov. Autá jazdiace na cestách ostrova sú nové a moderné, čo je zapríčinené špeciálnym statusom ostrova – Duty Free – neplatia sa teda tie horibilné dane, ako to je na pevnine. Zároveň však s takýmto autom nemôžete vycestovať na pevninu. Ostrov Qešm má mnoho krás, sú však vzdialené ďaleko od seba, a preto je potrebné prenajať si taxík. My bývame u hostiteľa Mustafu v meste Dargahan. Mustafa je predávač v supermarkete a momentálne zakladá jazykovú školu – prvú v meste.
Mustafa nám objasňuje, že ostrov Qešm je prevažne sunitský, rovnako ako zvyšok pobrežia a ostrovov Iránu v Perzskom zálive. To je zapríčinené tým, že nasledovníci Mohameda expandovali po mori smerom na východ a do vnútrozemia sa nedostali. Rodiel medzi sunitmi a šítmi je malý, hlavným rozdielom je, že kým suniti vzývajú jedine boha, šíti aj svojich emámov (následovníkov Mohameda) a dokonca kameň, na ktorý pri modlitbe ukladajú hlavu, považujú za posvätný.
Mnohí Iránci obyvateľov juhu krajiny považujú za lenivých. Nám sa zapáčilo, že v niektorých reštauráciách majú postavené malé domčeky na odpočinok po jedle. Ľudia v nich spia, relaxujú, nikto sa nikam neponáhľa.
Iránci sú aj majstri v kempovaní. Neviem síce posúdiť či chodia kempovať aj do hôr, v piatky je ale ulica pri pobreží Dargahanu plná stanov. Ľudia sem prídu autom, a celý deň vylihúvajú v stane alebo vonku na ulici, varia, spia. Dokonca starší ľudia nemajú problém spať rovno na chodníku.
Od nášho hostiteľa sme pozvaní na svadbu jeho bratranca. Svadba v Iráne a hlavne tu na tradicionálnom ostrove, je niečo úplne iné, ako sme zvyknutí u nás doma. Svadba tu prebieha 3 dni, z toho prvé dva dni je hlavne o ženách a muži tak robia hlavne taxikárov. Mustafa vraví, že táto časť je hlavne o tom, aby sa ženy pochválili svojim krásnym oblečením, dobre spraveným mejkapom a zlatom, ktoré pri tejto prležitosti nosia.
My sa zúčastňujeme posledného, tretieho dňa. Samozrejmosťou je, že pohlavia sú pri oslave rozdelené. Ja a Mustafa prichádzame do dvora rodiny ženícha, kde sa už „oslavuje“. Oslava v tomto prípade znamená, že sa spievajú náboženské piesne po arabsky, čomu väčšina prítomných vôbec nerozumie. Sprievodom sú rôzne typy bubnov a spev je posilnený reproduktormi tak, že sa bojím, že tu ohluchnem. Susedia musia mať radosť. Tu je prítomný aj ženích, ktorý ako jediný v obleku sedí na podlhovastom koberci. Vedľa neho starší pán v bielom arabskom rúchu. Mustafa vraví, že ten pán sprevádza ženícha počas celého dňa. Okrem týchto dvoch tu sedí aj otec a strýko ženícha a nejakí ďalší ľudia. Oproti nim sedia mladí chlapci rovnako v bielych rúchach. Títo sú členmi akejsi skupiny, ktorá je prítomná na každej svadbe. Hrajú na bubnoch a „tancujú“. Tanec je zaujímavý. Všetci kľačia a držiac sa za ramená hýbu jednou rukou hore a dolu. Mustafa mi vysvetľuje, že ten tanec pochádza zo starých čias, kedy bolo rybárčenie jedinou obživou na tomto ostrove a napodobňuje vyťahovanie rýb z vody. Keď sa tento ceremoniál ukončí, všetci vyjdú na ulicu a sprievodom sa presúvajú k domu rodiny nevesty. Počas toho sa spievajú náboženské piesne po arabsky a tlieska sa. Spieva sa cez megafón, aby sprievod každý počul. Po asi hodine prichádzame k domu nevesty. Tu sa ďalej spieva, už sa aj voľnejšie tancuje. Tance pripomínajú pohyby žien u nás, tu sú však performéri muži. Pre mužov sa ceremónia končí tým, že ženích, jeho otec a strýko spolu vchádzajú do domu. Ešte dostaneme nejaké koláče a môžeme ísť spokojní domov.
Miruna mi opisuje, čo sa dialo u žien. Dvor domu ženícha bol plentou rozdelený na mužskú a ženskú časť. V ženskej časti boli krásne upravené ženy vo farebných čádoroch typickým pre juh Iránu. Nič však nerobili, sedeli a rozprávali sa. Keď skončila časť v ženíchovom dome, aj ženy sa vybrali do domu nevesty, avšak autami. Tu si znova sadli a sedeli, rozprávali sa. Potom do domu vošiel ženích s otcom a strýkom a takisto prichádza aj nevesta. Tu nastáva dramatický okamih svadby. Žena je kompletne zahalená a je len na mužovi, či svoju ženu – jej tvár – ukáže prítomným (ženám). Toto bude témou najbližších dní v dedine. Ak ju totiž neodhalí, bude považovaný za žiarlivca. Ženích však svoju nevestu odhaľuje. Tým aj táto časť končí a všetci odchádzame domov. Dôležitá je ešte informácia, koľko zlata dostala nevesta od svojej svokry. Tá totiž na túto udalosť musela sporiť celý svoj život. Tramtadadááááám: 5000 EUR. Len za zlato.
Jeden deň nás Mustafa berie na jazdu okolo ostrova. Typickým pre tento ostrov je veľké množstvo nádrží pitnej vody, ktoré tu pre veľké suchá miestni postavili všade, kde to bolo možné. Zastavujeme sa pri ropnej plošine, ktorá sa sem doplavila počas jednej z mnohých silných búrok až z Emirátov. Plošina sa zaryla do piesku tak hlboko, že ju aj napriek snahám odtiaľ nevedia vytiahnuť. Kúpeme sa v mori a navštevujeme zaujímavá pieskovcový kaňon na západe ostrova. Je to niečo úplne iné ako sme zvyknutí od nás doma. Zaujímavosťou ostrova Qešm je ešte stavba lodí, nie však len tak hociakých. Koráby sa totiž stavajú z dreva a bez akéhokoľvek plánu. Ten je len v hlavách ich projektantov. Takto sa tu vraj lode stavajú už z čias Noema. Vyzerajú ozaj starodávne a používajú sa hlavne na prepravu tovaru po Perzskom zálive. Kto by mal o takúto loď záujem, stojí 100.000 EUR bez motora, ten treba kúpiť extra a stojí ďalších 100.000 EUR.
Lúčime sa s Mustafom a sadáme na loď na menší, ale o to zaujímavejší ostrov Hormuz.
