Prichádzam do pohraničného mestečka Zamyn-Ud. Prvé, čo ma napadne je, že som späť v jednej z bývalých krajín Sovietskeho zväzu. Typické tehlové bytovky, malé drevené domčeky. Mongolsko nikdy nepatrilo do Sovietskeho zväzu, vplyv však tu je doteraz veľmi citeľný. Železničná stanica, námestie s pár reštauráciami a obchodmi pred ňou, jedna hlavná ulica. Veľa tu toho teda nie je. Na moje prekvapenie sú ceny v obchodoch a reštauráciách vyššie ako tie v Číne, na druhej strane však možno kúpiť ruské a európske potraviny. Na tento okamih som čakal vyše 5 mesiacov!
Do Ulanbátaru sa vydávam vlakom v najlacnejšej triede "obščij". Spoznávam Bata, ktorý na vlaku cestuje až z Hong Kongu, kde študuje, čo mu trvalo 4 dni! Cesta vlakom je krásna, nekonečná step, tu a tam jurta, kone, dobytok. Idylka. Mongolsko patrí k najmenej osídleným krajinám sveta a polovica jeho cez 3 milióny obyvateľov žije v hlavnom meste. Ulanbátar je takisto silne ovplyvnené sovietskou architektúrou. Aj keď v centre vyrástlo pár mrakodrapov, zvyšok tvoria typické sovietske paneláky, rozbité cesty a chodníky, trolejbusy. Najväčšími problémami sú neuveriteľné zápchy, ktoré sa tiahnu až von z mesta a množstvá asociálov. Spočiatku sa poteším, keď ma niekto osloví v Ruštine, postupom času však obyvateľov tohto mesta ignorujem. Prvýkrát za rok cestovania sa ma dokonca pokúsili okradnúť, keď mi za bieleho dňa Mongol otvoril ruksak. Okrem vetrovky však v ňom nič nebolo. Musím si však dať väčší pozor.
V Ulanbátare sa stretávam s Moskovčanom Denisom, ktorý celé Rusko prestopoval za 2 týždne. V Mongolsku sa mu však nepáči, ľudia sa tu podľa neho nevedia správať.
Mongolsko je na cestovanie náročná krajina, pretože je rozľahlá, infraštruktúra je katastrofálna a navyše jazyková bariéra je na takmer rovnakej úrovni ako tá v Číne. Keďže sa v Mongolsku neplánujem zdržať pridlho a zároveň nechcem platiť za sprievodcov a atrakcie, rozhodujem sa vyraziť do náhodnej dediny pozdĺž transmongolskej magistrály a hľadať svoje vytúžené a fotogenické miesto v stepi. Chcem vidieť život skutočných nomádov, nie tých žijúcich z turizmu.
Sadám teda na vlak do dediny Mandal 2 hodiny severne od Ulanbátaru. Odtiaľ sa po doline vyberám ďalej na sever. Už v Mandale to vyzerá ako voľakedy na Divokom západe. Prašné cesty, deti jazdiace na koňoch, dobytok. Sem-tam nejaké preplnené auto. Dolina je ešte široká, rieka meandruje uprostred, ja sa pešo vyberám to dediny Bayanbuural. Musím 5 krát prebrodiť rieku, v augustovom lete to je však príjemné ochladenie a voda predsa len nie je až taká hlboká. Za dedinou Bayanbuural nachádzam svoje miesto. Na svahu doliny stojí osamotená jurta, nikde nikoho. Tak zájdem k jurte s dvoma pripravenými frázami v Mongolčine. „Би аялагч. Унтах майхан.“ Ja cestovateľ. Spať stan. Pani jurty prikyvuje a ukazuje mi vhodné miesto. V jurte žije stará mama s dvoma dcérami a štyrmi deťmi. Mladšia z dcér dokonca hovorí niečo po anglicky a počas roka študuje v Ulanbátare medicínu. Zvyšok rodiny zimuje v asi 30 kilometrov vzdialenom mestečku Tunkh. Každé leto však žijú v jurte. Chovajú kravy a teľatá, predávajú mlieko. Dvaja najstarší súrodenci už jazdia na koni a starajú sa o dobytok počas pastvy. Dve mladšie dcéry (4 a 1 rok) sa hrajú. Hračky som však žiadne nevidel a nevyzerá to byť absolútne žiaden problém. Deti sú plné energie a radosti, vyrastať na čerstvom vzduchu určite má svoje čaro.
Napriek tomu, že je Mongolsko známe ako krajina problémová pre vegetariánov, nomádi mäso veľmi nejedia. Pokrmy pozostávajú hlavne z mlieka, cestovín, domáceho chleba. Nikdy nesmie chýbať mongolský čaj. Na druhý deň sa rozhodujem ešte jednu noc ostať, páči sa mi tu a deti si ma veľmi obľúbili. Kľudne by som tam vedel ostať aj mesiac a bodaj by každé dieťa mohlo zažiť takéto prázdniny plné jednoduchosti a krásy.
Tretí deň sa vyberám pešo až do už spomínaného mesta Tunkh. Takúto pešiu turistiku si užívam, teplota je okolo 20 stupňov, každý pocestný sa mi zdraví a je vidieť prekvapenie, že sem aj nejakí cudzinec zavíta. Niektorí zas nad mojím pešovaním neveriacky krútia hlavou. V Tunkhu opäť nocujem v stane hneď vedľa meandrujúcej rieky Kharaa Gol.
