Začal sa už štvrtý mesiac protivládnych protestov. To, čo sa začalo ako nesúhlas s plánovaným zákonom, ktorý by umožnil extradíciu - vydanie podozrivých zo spáchania trestného činu z Hong Kongu do pevninskej komunistickej Číny, nabralo na obrátkach a medzičasom vyústilo do oveľa širších rozmerov. Protestujúci už požadujú aj odstúpenie správkyne Carrie Lam, nezávislé prešetrenie (údajnej) policajnej brutality, amnestiu pre protestujúcich obvinených z podnecovania nepokojov a univerzálne právo uchádzať sa o post správcu Hong Kongu – to musí totiž byť odobrené vedením pevninskej Číny.
Minulú nedeľu som sa vybral do centra Hong Kongu, aby som sa na vlastné oči presvedčil, čo sa to tam vlastne deje. Protest povolený síce nebol, aj tak sa však zišlo obrovské množstvo ľudí a zástup sa centrom mesta presúval viac než hodinu. Väčšina protestujúcich boli mladí ľudia, mnohí z nich v čiernom, úplne zahalení. Dáždnik a dýchacia maska sa stali symbolom protivládnych protestov, kde polícia často zasahovala slzným plynom a vodnými delami. Policajtov spočiatku vidno ani nebolo. Jedine za zátarasami pri budove Legislatívnej rady (Legislative Council) bolo možné zazrieť ťažkoodencov, pripravených zasiahnuť v prípade, ak by došlo o pokus o útok na túto budovu, ako tomu už bolo aj predtým. Sem-tam počuť nadávky na policajtov, ktorí kvôli brutálnym zásahom v očiach mnohých miestnych úplne stratili vierohodnosť.
Keďže sa nič zásadne nedeje, odchádzam a znova sa vraciam asi o hodinu. Pochod sa medzitým akoby zastavil. Vidím prichádzať prvé sanitky a neskôr asi desiatky policajných dodávok. Zisťujem, že policajti zablokovali cestu smerom na západ do mestskej časti Central. Náhodní protestujúci ma informujú, že si mám dať pozor, pretože policajti použili slzný plyn. Dokonca od iného protestujúceho dostávam rúško na tvár. Situácia sa stupňuje. Na jednom z nadchodov vidieť policajných ťažkoodencov. Z niekoľkých strán prichádzajú kúdole slzného plynu a ľudia utekajú smerom na východ do mestskej časti Wan Chai. Vtipné je, že sa na tejto ulici nachádzajú bary a ľudia tam popíjajú pivo, kým na ulici sa šíri slzný plyn a tisícky ľudí sa presúvajú tu a tam.
Nasledujúcu polhodinu sa ľudia presúvajú raz na západ a potom opäť na východ. Aby sa ustupovalo rýchlo, protestujúci používajú znamenia a dokonca aj vysielačky. Ani protestujúci, ani policajti však nekonajú rozpačito. Naopak, pripadá mi, že oba tábory vedia, čo robia a považujú bezpečnosť za prioritu. Na mieste sú aj peší záchranári a dokonca aj niektorí protestujúci sú označení červeným krížom a pomáhajú najmä pri zásahoch slzným plynom. Príchod sanitiek a hasičských áut je veľmi dobre koordinovaný. Vidno že demonštranti sú vďační za ich pomoc.
Medzičasom sa už väčšina protestujúcich stiahla na východ do mestskej časti Causeway bay. Ostala tu len hŕstka novinárov a policajní ťažkoodenci. Pri ústupe radikáli podpálili niekoľko smetných košov a brán do metra, porozbíjali niekoľko sklených výplní a kamier. Odniesli si to aj kvetináče. Dôvod prečo sa ničia práve stanice metra je ten, že protestujúci obviňujú dopravný podnik z kolaborácie s políciou.
Prichádza noc. Protestujúci sa akoby vyparili. Menšiu hŕstku nachádzam pri stanici metra Causeway Bay. Tu cestu zablokovali ťažkoodenci s banerom upozorňujúcim, že ide o nelegálne zhromaždenie a že polícia môže použiť silu proti protestujúcim. Ľudia na políciu vykrikujú a vypiskujú. Očakávam zásah. Na moje prekvapenie sa však polícia stiahne do stanice metra, ktorú uzavrie. O niekoľko minút však prichádza vodné delo, obrnené vozidlá a desiatka policajných dodávok. Najviac ma však znervózňujú policajné kamery. Policajti sa sformujú a z ampliónov počuť informáciu, že polícia vykoná zásah a vyčistí ulicu. Medzitým však nik okrem pár okoloidúcich a novinárov na mieste nie je. Aj ja odchádzam a okľukou sa vraciam do mestskej časti Central. Ulice sú prázdne, vládne pokoj. Pracovníci mestských služieb už pratajú odpadky a zničené kvetináče.
Na druhý deň čítam v novinách, že protesty sa presunuli do mestskej časti North Point, kde žije relatívne veľa pevninských Číňanov, ktorí samozrejme podporujú vládu a políciu. Dochádza k stretom medzi oboma tábormi, pevninskí Číňania napádajú aj novinárov, polícia sa snaží tieto dva tábory od seba oddeliť.
O čo ide?
Aj keď sporný zákon o vydaní podozrivých do pevninskej Číny správkyňa Hong Kongu už stiahla, demonštrácie pokračujú. Demonštranti obviňujú Čínu z porušovania princípu Jedna krajina, dva systémy – podľa ktorého sa Hong Kongu ako autonómnej oblasti Číny garantuje širokosiahla nezávislosť od pevninskej Číny. Obyvatelia Hong Kongu komunistom však nedôverujú a aj ten najmenší náznak ovplyvňovania záležitostí Hong Kongu vidia ako postupné naštrbávanie jeho autonómie. Protest však prerástol do oveľa širšej roviny. Sociálna nerovnosť a neuveriteľne vysoké ceny nehnuteľností, ktoré si mladí nemôžu dovoliť, sú ďalšie problémy, ktoré frustrujú hongkongskú spoločnosť.
Hong Kong bol ako špeciálny administratívny útvar vrátený Číne po 150 rokoch správy Veľkou Britániou. Aj keď Veľká Británia mala Číne vrátiť len časť Hong Kongu nazývanú Nové teritória (New Terriories), rozhodla sa vrátiť Číne celý Hong Kong s tým, že od roku 1997 bude Hong Kong minimálne ďalších 50 rokov spravovaný s výraznou autonómiou. Dôvodov, prečo Veľká Británia vrátila Číne aj územia, ktoré vrátiť nemusela – ostrov Central a mestskú časť Kowloon – je niekoľko. Okrem normalizácie vzťahov s Čínou a prístupu na čínsky trh sa však uvádza hlavne voda. Tá by totiž po vrátení Nových teritórií (tie si Veľká Británia len prenajala) bola nedostatkovou komoditou v 7 miliónovej metropole. Je otázne, či tento argument obstojí. Pitná voda sa totiž dá, aj keď draho, vyrobiť zo slanej morskej vody. Mnoho komentátorov preto upozorňuje, že Veľká Británia je práve tá, ktorá tento bordel spôsobila a nerozumejú, prečo demonštranti žiadajú práve Veľkú Britániu o pomoc.
Aj keď to obyvatelia Hong Kongu neradi počujú, Hong Kong je súčasťou Číny a tá sa o jeho kompletné pričlenenie bude aj naďalej pokúšať. Ak však Hong Kong dokáže presvedčiť, že môže byť dobrým partnerom a že je jeho súčasná podoba prínosná aj pre pevninskú Čínu, resp. Komunistickú stranu, jedine vtedy si môže zachovať výnimočné postavenie v rámci krajiny. Inými slovami, je potrebné nahradiť nevraživosť spoluprácou. To sa však v prípade Hong Kongu zdá ako totálna utópia.
Čo sa stane ďalej?
Zásadným faktorom, ktorý ovplyvní úspech demonštrácií, bude podpora a sympatie pasívneho obyvateľstva. Demonštrácie spred 5 rokov, kedy protestujúci okupovali hlavné cestné ťahy v centre Hong Kongu a tým paralyzovali celé finančné centrum administratívnej oblasti, postupne stratili na podpore, pretože sa priamo dotýkali komfortu pracujúcej vrstvy. Teraz sa demonštrácie konajú hlavne počas nedieľ a sú sprevádzané rôznymi sprievodnými udalosťami. Podľa príkladu baltských krajín sa vytvárajú dlhé ľudské reťaze mestom, vznikajú tzv. Lennon walls s odkazmi pre podporu demonštrantov a kritikou správy mesta a polície.
Druhým dôležitým faktorom je to, ako sa k problému postaví správkyňa Carrie Lam. Tá totiž dlhé mesiace ignorovala požiadavky protestujúcich a odmietla úplne stiahnuť kontroverzný zákon o extradícii. Carrie Lam však avizovala, že sa medzi Správou Hong Kongu a obyvateľstvom uskutoční viacero diskusií, ktoré môžu istú skupinu obyvateľstva uspokojiť a zobrať vietor z plachiet demonštrantov.
Najpravdepodobnejšie je preto, že sa nezmení nič a život sa vráti do starých koľají. Držím demonštrantom prsty, nech ale majú realistické požiadavky. Čína sa odísť určite nechystá a západné mocnosti sa okrem pár slov kritiky nechystajú zasiahnuť.
