Zo Skovorodina sa prvých 150 kilometrov opäť veziem na osobáku s pánom, ktorý konšpirácie pozná od A do Z a na otázku, či číta správy aj v cudzích jazykoch odpovedá, že on cudzie jazyky nepotrebuje a všetko je dostupné aj v Ruštine. A že počas Majdanu strieľali na svojich samotní protestujúci.
Zvyšok trasy sa veziem na kamióne, ktorý je na ceste z Moskvy na ostrov Sachalin už 11 dní. Dokopy sú kamióny tri, kamionisti si spolu varia, nie je kam sa ponáhľať. Tachografy síce majú, nik však v Rusku dodržiavanie odpočinku nekontroluje. Môj šofér má lajdácke tetovania a keď aj jeho kolega vraví, že bol banditom, tak som si istý, ten je jeden z tých banditov, čo sedeli a teraz robia kamionistov. Dima síce nie je veľmi zhovorčivý, je však milý a sem-tam sa aj niečo opýta. Najviac ho zaujíma, aké cesty máme v Európe. Napodiv, v Rusku tie cesty nie sú vôbec také zlé, ako som si pôvodne myslel. Okrem trasy z Mongolska do Ulan-Ude a z Ulan-Ude do Čity. Do Chabarovska bola cesta na ruské pomery nadštandardná. Neviem však, ako tí Rusi asfaltujú, no aj nová cesta už je zvlnená. Po štyroch dňoch prichádzam do Chabarovska. Ak by som cez noc nespal – ináč to nejde, v noci sa tu nejazdí – tak to dám rýchlejšie ako vlak, ktorý túto štreku ide 56 hodín.
V Chabarovske sa stretávam so svojou hostiteľkou Galinou, jej mužom Sergejom a ich tromi deťmi. Žijú na samote v chatovej oblasti, veľmi skromne, avšak ich deti sú veľmi inteligentné. Nemajú mobily, nepozerajú televíziu, naopak veľa čítajú a učia sa. Najstarší syn (11 rokov) vie už niečo po anglicky, o dejinách vie niekedy viac ako ja. Cítiť však vplyv rodičov, ktorí veria v konšpirácie a velebia socializmus a dokonca aj Stalina.
Samotné mesto Chabarovsk je príkladom čistého ruského mesta plného parkov, zaujímavej architektúry a krásnej promenády pozdĺž rieky Amur.
Mať deti je v Rusku momentálne veľmi lukratívne. Za druhé a nasledujúce deti totiž dostanete od štátu jednorazovú prémiu 450 tisíc rubľov (5625€). Aby ste ju však neprepili hneď prvý týždeň, tak ju obdržíte až po 2 rokoch od narodenia dieťaťa a to vo forme certifikátu, ktorým môžete napr. kúpiť nehnuteľnosť alebo zaplatiť rekonštrukciu svojho bytu alebo domu. Štatisticky sa pôrodnosť pohybuje okolo 1,75 (2015) dieťaťa na matku. V porovnaní na Slovensku je to 1,37 (2015). Táto politika bola dôsledkom razantného prepadu pôrodnosti v Rusku, ale aj väčšine krajín východnej Európy v deväťdesiatych rokoch.
Vyvrcholením návštevy Chabarovska bola návšteva základnej školy a otvorenie nového školského roka. 1. September alebo Deň znalostí je uznávaným sviatkom v Rusku, najmä pre prvákov rovnako ako u nás je prvý deň v škole významným dňom. Na rozdiel od Slovenska sa v Rusku nosí školská uniforma, otvorenie školského roka má na tejto škole aj mierne militaristický ráz – ide totiž o školu spadajúcu pod námorníctvo a uniforma starších žiakov pripomína námornícku uniformu. Nechýba vlajka podobná ruskému námorníctvu a pochodujúci žiaci.
Z Chabarovska sa ďalej presúvam do poslednej zastávky Transsibirskej magistrály – Vladivostoku. Tentokrát uprednostňujem vlak, ktorý ma sem dovezie cez noc a ja tak ušetrím jeden deň. Vo Vladivostoku sa stretávam s Alinou, ktorá mi so svojimi rodičmi ukazuje Ruský ostrov a momentálne tretí najvyšší most sveta. S jej otcom sa znova dostávame do diskusie o politike. Znova prichádzajú tie isté argumenty o Majdane, Kryme a východnej Ukrajine. Pri tom ten pán vôbec nie je hlúpy. Dlhú dobu pracoval ako kapitán na kontajnerovej lodi, videl prakticky celý svet, dokonca hovorí aj po anglicky. Pripadá mi to, akoby tí inteligentnejší boli viac sebavedomí a ochotní púšťať sa do týchto debát, kde je od začiatku jasné, že názory sú diametrálne odlišné a nikto z diskutujúcich strán nepovolí. Drvivá väčšina Rusov sa so mnou do týchto debát vôbec nepúšťala a mladí dobre vedia, čo sú to ich politici zač.
Druhý deň sa na Vladivostok rúti tajfún Džebi. V Japonsku spôsobil obrovské škody, Primorského kraja sa dotkol len okrajovo. Z Vladivostoku sa vydávam stopom do mesta Ussurijsk a ďalej na severozápad k jazeru Chanka. Tento región je prirodzeným teritóriom najväčšej mačkovitej šelmy Tigra pásavého usurijského. Počul som historky od miestnych, ako tigre zabíjajú a požierajú domáce zvieratá, na internete niekto z auta odfotil tigra ako si hovie na kraji cesty v tráve. Pred viac než 150 rokmi sem pricestoval Nikolaj Przewalskij – legendárny ruský cestovateľ poľského pôvodu. Venoval sa najmä ornitológii a vo svojich zápisníkoch spomína aj tigra usurijského.
Mne však počasie nepraje. Región už dlhšie sužujú záplavy, naďalej prší. Miestni vravia, že sa takéto počasie opakuje zhruba každých 10 rokov. Navštevujem dedinu Kameň-Rybolov. Keďže leje a ja mám na sebe len botasky (vibramy sa sušia ešte z Vladivostoku), dlho sa tu nezdržiavam a po asi 3 hodinách sa vraciam stopom späť do Ussurijska. Dostávam však pozvanie na rybačku od miestneho Vladimíra, ktorý mi necháva svoju adresu a že ak sa najbližšie vrátim, mám mu zaklopať rovno na dvere. Ďalšie pozvanie dostávam od Alekseja, staršieho pána z Kameň-Rybolova.
Región okolo jazera Chanka mi pripomína môj rodný Medzev a jeho okolie. Dubové a bukové lesy, polia, kopce. Ešte sa sem vrátim, snáď trafím lepšie počasie.
Z Ussurijska sa z časových dôvodov opäť rozhodujem cestovať vlakom. Do mesta Vanino, odkiaľ sa plánujem na ostrov Sachalin prepraviť trajektom, to bude 38 hodín.
