V mestečku canakkale ležiacom na východnej časti úžiny Dardanely máme prvého hostiteľa cez couchsurfing v Turecku. Hakkı a jeho žena Naciye sú päťdesiatnici v dôchodku, ktorí zároveň pracujú ako inštruktori pre miestnu autoškolu. Obaja boli štátnymi zamestnancami, čo je v Turecku stále veľmi výhodné. Odchod do dôchodku prichádza už po 25 odpracovaných rokoch. Po asi 7 rokoch práce pre štát navyše dostanete zelený pas, ktorým napr. do Schengenského priestoru cestujete bez víz. V súčasnosti to však nie je také jednoduché. Ako následok pokusu o puč z minulého roka bol okrem iného vydaný dekrét, podľa ktorého štátni zamestnanci (držitelia zeleného alebo normálneho pasu) potrebujú špeciálne povolenie na to, aby mohli opustiť krajinu.
Prvýkrát sa takisto stretávame s človekom, ktorého z práce vyhodili pre podozrenia, že sympatizuje s hnutím Fetüllaha Güllena. Ali pracoval pre letectvo, odkiaľ ho nedávno vyhodili a momentálne pracuje ako inštruktor v už zmienenej autoškole.
Obaja naši hostitelia sa o nás starajú ako o vlastné deti. Raňajky sú v Turecku udalosťou dňa. Podľa možnosti sa stretne celá rodina a rôznorodosť jedál je ozaj veľká. Praženica s hovädzím mäsom, šaláty, domáce nátierky a lekvár napr. z pomarančovej kôry alebo fíg sú kvalitným základom dňa. Počas celého dňa sa pijú litre a litre kvalitného čierneho čaju.
Región Çanakkale je známy hlavne mestom Trója, ktoré sa nachádza asi 30 km od Çanakkale. Múzeum je síce zaujímavé, človek však musí mať obrovskú predstavivosť, pretože v súčasnosti je možné vidieť len niektoré časti hradieb a mnohé ruiny svätýň a domov z rôznych epoch, v ktorých bolo toto miesto osídlené.
Zásadnú úlohu hral tento región aj v Prvej svetovej vojne, kedy sa francúzske a anglické námorníctvo pokúsilo o obsadenie Dardanelských úžin. Tento krok mal neskôr uľahčiť porazenie Osmanskej ríše a okupáciu Konštantínopolu. Po takmer roku trvajúcich bojoch a mnohých stratách na ľudských životoch sa námorníctvo Francúzska a Anglicka nakoniec stiahlo. Bitka pri Çanakkale bola jedinou, ktorú Osmanská ríša vyhrala, a stála sa prvou zásadnou udalosťou, ktorá predchádzala Tureckej vojne za nezávislosť. Bitka pri Çanakkale navyše preslávila istého Mustafu Kemala, ktorý sa neskôr do dejín zapísal ako otec moderného Tureckého národa. Mustafa Kemal Atatürk sa po úspešnom boji za nezávislosť stáva prezidentom Tureckej republiky.
Po troch dňoch sa s našimi priateľmi lúčime a na ceste do Izmiru navštevujeme mesto Bergama, v ktorom je možné navštíviť ruiny gréckeho mesta Pergamon. Mesto Pergamon svoj najväčší rozkvet zaznamenalo za vládnutia dynastie Attalidov, ktorá z Pergamonu spravila hlavné mesto kráľovstva. Najviac sa však zachovali pamiatky z obdobia vládnutia Rímskej ríše a jej vládcu Hadriana. Najzaujímavejšími pamiatkami je Chrám Traiana a jeden z najväčších amfiteátrov Malej Ázie.
Večer prichádzame do Izmiru, kde sa stretávame s Gökanom a jeho rodinou. Gökan pracuje ako lekár a dobre pozná problémy s vycestovaním. Jeho dcéra potrebovala povolenie, aby so svojou matkou mohla opustiť Turecko a navštíviť rodinu v zahraničí. Izmir je najliberálnejším tureckým mestom a Gökan nie je výnimkou. Kritizuje vládu Erdoğana za to, že sa pokúša krajinu odvrátiť od sekularizmu späť k islamu podľa príkladu Saudskej Arábie či Iránu. Stále viac a viac škôl sa stáva čisto chlapčenských resp. dievčenských, internáty už sú pohlavne segregované. Nosenie šatky sa v Turecku stáva prostriedkom, ako dostať lepšiu pozíciu a vyšší plat. Gökanovu kolegyňu - zdravotnú sestru - takýmto spôsobom povýšili v priebehu niekoľkých mesiacov. Gökan nechce, aby jeho dcéra vyrastala v takejto spoločnosti a hľadá spôsoby ako z Turecka aj so svojou rodinou vypadnúť.
Pýtam sa Gökana na to, či bol minuloročný pokus o puč reálny. Gökan pochybuje, ozajstný puč totiž zažil v roku 1980, keď o vplyv v krajine bojovali nacionalistické zoskupenia podporované Západom a militantní ľavičiarmi. Vie, ako to prebieha. V prvom rade pučisti zatknú prezidenta a obsadia televíziu. Namiesto toho sa ale títo pokúsili obsadiť most cez Bospor v Istanbule. Pritom uzavreli len jeden smer a v tom druhom šli autá bez problémov. Celkovo na ulice vyšlo 18 tankov a z mešít vyzývali ľudí, aby sa postavili na odpor. Niekoľko ľudí takto zahynulo a vláda ich teraz vyhlásila za martýrov a ich pozostalým platí dobré peniaze, aby boli ticho. Erdoğana sa pokúsili zatknúť 4 hodiny po obsadení mosta, ten samozrejme medzitým ušiel. Celé to zaznamenávala televízia ako v akčnom filme. Keď jeden novinár preukázal, že poprední generáli Tureckej armády dostali milióny na svoje švajčiarske účty, zatkli ho a doteraz sedí v base. Erdogan si cez vymyslený puč upevňuje moc a doteraz zatkol tisíce ľudí a desiatky tisíc dal vyhodiť z práce. Aj Gökan sa bojí. Stačí, že vás obviní niekto z kolaborácie z organizáciou Fetüllaha Güllena a máte problém. Vyhodia vás z práce alebo vás rovno zavrú. Zoberú vám pas, takže ani neopustíte krajinu a živoríte. Tisícky ľudí stále čakajú na proces a keďže je krajina v núdzovom stave, môžu vás v base držať neobmedzene.
Navštevujeme Urlu, nachádza sa tu ostrov, kde predtým bývala nemocnica. Teraz celý ostrov oplotili a ľudí, ktorí tam často robievali piknik, dnu nevpustia. Keď sa Gökana pýtam, prečo ľudia neprotestovali, odpovedá: „Skús protestovať, skončíš v base.“
Nakoniec nám Gökan odhaľuje, že sa chystá vojna. Poľné nemocnice a doktori sú pripravení. Turecko sa dosť výrazne angažuje v Sýrii, kde podporuje povstalcov bojujúcich proti Kurdom. A keďže Assad opäť zaznamenáva vojenské úspechy a získava späť povstalecké územia, je kľudne možné, že sa Turecko rozhodne zasiahnuť priamo. To ukáže čas.
Jedna vec sú krásne cesty, moderné bytové domy a rýchlovlaky, Turecko má aj svoju odvrátenú časť. Gökan sa so svojou rodinou plánuje presťahovať do zahraničia a hľadá prácu najmä v Kanade a Austrálii – krajinách, ktoré stále rady vítajú kvalifikovaných imigrantov.
