Edirne a cesta do Istanbulu
Keď sa po dlhej pešej chôdzi konečne dostávam k hranici, prechod prebieha veľmi jednoducho. Postavím sa k okienku, pri ktorom stoja aj autá, dám pas pohraničnému policajtovi a ten mi ho opečiatkuje. Ďalší policajt sa ma spýta, či mám pri sebe cigarety, a keďže nemám, púšťa ma ďalej. Po vyše dvoch mesiacoch som v Turecku. Neďaleko od hranice stopnem dvoch lekárov, ktorí sa práve vracajú z víkendu stráveného v Bukurešti. Na to potrebovali víza. Vysadzujú ma rovno pri hosteli v Edirne, kde prespím a na druhý deň sa vydávam autobusom do Istanbulu, kde sa stretávam s Mirunou a spolu budeme cestovať ďalej.
Edirne je kľudné a na Turecko aj tiché mesto s dvoma obrovskými mešitami v jeho centre a prvým veľkým krytým bazárom, ktorý vidím. V období Rímskej ríše sa mesto volalo Adrianopolis a nejaký čas bolo aj hlavným mestom Osmanskej ríše. Na druhý deň sa veziem do Istanbulu. V Turecku sú takmer všetky autobusové stanice na okraji miest, a preto sa tam najprv treba dopraviť lokálnym autobusom. Keďže mám len desaťlírovú bankovku a lístok sa kupuje presne (neplatí sa vodičovi, ale do akejsi kasičky), ma vodič púšťa dnu bez zaplatenia.
Autobusy sú v Turecku na veľmi vysokej úrovni. Používajú sa najnovšie modely, na palube je vždy občerstvenie, LED TV v sedadlách je samozrejmosť a často nechýba ani WIFI. Niektoré autobusy majú len tri sedadlá v rade (po dve na jednej a po jednom sedadle na druhej strane) a ponúkajú veľmi vysoký komfort počas dlhého cestovania. Z Edirne do Istanbulu (asi 230km) ma lístok stál 40 lír (v tom čase asi 9 EUR).
Do očí takisto bije vysoká kvalita ciest. Diaľnice tu majú v každom smere minimálne tri pruhy a drvivá väčšina ostatných významných ciest má v každom smere dva pruhy. A to po celej krajine. V tomto sa od Turkov ozaj máme čo učiť.
Istanbul – najväčšie európske mesto
Už 30 kilometrov od centra mesta je vidieť vysoké a moderné obytné domy. Je ich mnoho, avšak nestoja tak blízko pri sebe a verím, že ponúkajú krásny výhľad na mesto a okolie. Po príchode na autobusovú stanicu som zmätený. Na troch poschodiach je rozmiestnených asi 100 nástupíšť a dostať sa odtiaľ von je dosť náročné. Veziem sa metrom na letisko, kam priletí Miruna z Bukurešti. Jednorazový lístok stojí 5 lír, je možne kúpiť si kartu MHD za 6 lír a jedna jazda tak vychádza na asi 2,6 líry.
Centrum Istanbulu pozostáva z niekoľkých častí, najznámejšie sú určite Sultanahmet a Galata. Sultanhamet je religióznym centrom Istanbulu so známou Hagiou Sophiou, až 1600 rokov starou stavbou, ktorá pôvodne slúžila na pohanské obrady, neskôr ju prestavali na kostol a potom na mešitu. Dnes slúži výhradne ako múzeum. Keďže však momentálne prebieha rekonštrukcia niektorých fresk, sme sa rozhodli vstup presunúť na ďalšiu návštevu. Hneď oproti stojí Mešita Sultán Ahmed a ďalej na severovýchod Mešita Sultána Süleymana – obrovské stavby zo 17. a 16. storočia. Od dobrovoľníka z Nigérie sa dozvedáme, že islam uznáva Ježiša a Abraháma ako prorokov Alaha a zároveň je Mária jednou z mála ženských postáv v Koráne a takisto je považovaná za najvýznamnejšiu ženu všetkých čias.
Istanbul je jeden veľký bazár, obchodíky nájdete úplne všade. Väčšinou sa predávajú suveníry, bižutéria, korenie a sladkosti rôzneho druhu. V porovnaní s inými tureckými mestami sa v Istanbule ako cudzinec stávate terčom obchodníkov, ktorí sa vás budú snažiť dostať do svojho obchodu alebo reštaurácie akýmkoľvek spôsobom. Nás si tak pri Mešite Sultána Ahmeda odchytil jeden z predavačov. Najprv nám ponúkol výklad o mešite a potom, že nám ukáže bránu, ktorou Sultán Ahmed vchádzal do nádvoria a bazár situovaný obďaleč. Samozrejme, že nás pozval aj do svojho novootvoreného obchodu so sladkosťami. Ochutnali sme a poďakovali, že sa ešte zastavíme neskôr.
Čo sa týka jedla, nájdete ho úplne všade. Nám sa osvedčili miestne jedálne s názvom Balkan Lokantasi, kde ponúkajú takmer rovnaké jedlo ako v bežných reštauráciách, ale za omnoho výhodnejšie ceny. Polievka, hlavné jedlo a nápoj vás budú stáť asi 12 tureckých lír (v tom čase necelé 3 eurá).
Po troch dňoch sa presúvame na dalšie 3 dni do časti Galata, ktorá sa stala neslávne známou protivládnymi demonštráciami v neďalekom parku Gezi a takisto teroristickým útokom na známej nákupnej ulici Istiklal Caddesi. Taksim je miestom liberálov a je to cítiť aj na ulici. Počet zahalených žien je podstatne nižší ako v častiach, ktoré sme navštívili doteraz.
Ak Vás mesto prestáva baviť, vydajte sa na jeden z ostrovov Princess Island nachádzajúcich sa len hodinu od jedného z istanbulských prístavov Eminönü, Kadiköy alebo Beşiktaş. Štandardná jednosmerná cesta vás s Istanbulkart vyjde na 5,20 TLY. Okrem toho sme v Istanbule ešte navštívili mestskú časť Balat. Môžete tu obdivovať hradby mesta a vidieť, ako vyzerá skutočný Istanbul. Ľudia v tradicionálnom oblečení, deti hrajúce sa na ulici a zaujímavú architektúru mesta.
V Istanbule sme strávili 6 dní, verím ale tomu, že sa tu človek nenudí ani po 3 týždňoch. Cez internet kupujeme lístky na loď do Bursy (jeden lístok stojí 23 TLY). Bursa je asi dvojmiliónové mesto známe výrobou automobilov a iskenderkebabom – to sú plátky baranieho mäsa uložené na kúskoch chleba a zaliate čili omáčkou a maslom. Veľmi chutné – jedlo stojí asi 20 TLY. Ak ste do Bursy zablúdili, určite si nenechajte ujsť mešitu Ulucami, hrobku sultána Mehmeda I. – Yeşil Türbe a hodvábny trh Koza han.
V Burse sa zdržiavame 2 dni a ďalej pokračujeme autobusom do mesta Çanakkale, kde na nás čaká náš prvý turecký hostiteľ Hakkı.
