Z Ninh Binhu sa presúvam ďalej na juh autobusom do mesta Hue, ktoré je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a bolo dlhú dobu sídlom vietnamskej kráľovskej rodiny. Areál palácov však bol počas Vietnamskej vojny kompletne zbombardovaný a neskôr nanovo zrekonštruovaný. V Hue sa rozhodujem prenajať si motorku na týždeň a povoziť sa pozdĺž pobrežia na juh do Danangu a Hoi Anu a späť. Preprava na motorke je najideálnejšou formou prepravy vo Vietname. Môžete totiž navštíviť ľubovoľné miesta, zastaviť sa, kde chcete a takisto aj prespať, kde sa vám zachce. Navyše, prenájom motorky na 24 hodín nestojí ani 4 € a za deň a neminiete viac ako nádrž benzínu, čo sú ďalšie 3 až 4 € denne. Ak ste na motorke nikdy nesedeli, môžete si prenajať takú s automatickou prevodovkou. Na vodičák sa vás nikto pýtať nebude.
Pobrežie ležiace medzi Hue a Danangom patrí medzi najkrajšie vo Vietname a najlepšie na tom je, že pláže sú rozľahlé a úplne prázdne. Práve kvôli tomu, že sa väčšina ľudí presúva autobusmi alebo vlakom, na tieto pláže nezavítajú. Ešte krajšia časť cesty je trasa priesmykom Van Hoi, odkiaľ sa naskytajú krásne pohľady na pobrežie a odľahlý Danang. Veľa tu toho popisovať nebudem, pozrite si fotografie. Dôležité je, že hoci som stanoval rovno pri mori, nikto ma neobťažoval a ľudia boli vždy veľmi ochotní ukázať mi cestu. Presný opak takého Thajska alebo hociktorej európskej krajiny.
Mesto Danang je tretím najväčším vo Vietname a leží pri mori, ktoré ho obmýva z troch strán a je teda možné kúpať sa každý deň niekde inde. Podobne aj tu je cez deň na plážach veľmi málo ľudí, tí prichádzajú až večer. Medzi Danangom a Hoi Anom navštevujem legendárne Mramorové hory – krasové útvary s krásnymi výhľadmi a ešte krajšími jaskyňami. Pobrežie je tu však značne zastavené rezortmi, aj tu však je možné nájsť bezplatnú pláž aj parkovanie. V meste Hoi An sa stretávam s dvoma Ukrajincami, ktorých som spoznal v autobuse do Hue. Obaja žijú v Thajsku a živia sa ako sprievodcovia pre ruských návštevníkov. Mesto Hoi An je veľmi turistické a podobne ako v iných turistických mestách, aj tu sa platí vstupné do centra napriek tomu, že sa dá ľubovoľnou uličkou obísť. Vo vnútri však nie je nič, len obchody so suvenírmi.
Poslednú noc trávim na pláži severne od Danangu, neďaleko od spomínaného priesmyku Van Hoi, Pri ceste je možné za malý poplatok nechať motorku a zísť pešo k pláži, ktorá je rovnako ako iné pláže, bez turistov. Stretávam jedine miestnych, ktorí medzi skalami lovia kraby. Toto miesto na stanovanie nemôže byť ideálnejšie.
Po vrátení motorky v Hue sa vraciam do Hanoja a odtiaľ cestujem na sever do Sapy, ktorá je známa svojimi ryžovými poľami a lokálnymi menšinami, z ktorých mnohé stále žijú tradičným spôsobom života. Prílevom turistov sa však aj tento odľahlý kus Vietnamu mení. Dedinčania sa venujú predaju suvenírov alebo ponúkajú služby sprievodcu. Horšie však je, že do toho nútia svoje deti, ktoré sa namiesto hrania a učenia flákajú po meste a so psími očami sa pokúšajú predávať svoje náramky. Napriek tomu, že úrady zakazujú nakupovanie suvenírov od miestnych, policajta som nevidel ani jedného. Navyše, ak sa rozhodnete zájsť mimo mesta, aby ste videli tých, ktorí sa turizmom ovplyvniť nenechali, za vstup do okolitých dedín budete takisto musieť zaplatiť vstupné (necelé 3 €). Aj to sa však dá relatívne ľahko obísť. Navyše niektoré dediny sú zrekonštruované natoľko, že to prakticky vyzerá tak, akoby tam nik nežil a slúžia výhradne na predaj suvenírov a ako reštaurácie. Najlepšie je si opäť prenajať motorku a navštíviť odľahlejšie dediny. Krásne výhľady za to určite stoja.
Po takmer mesiaci sa svoju cestu vo Vietname končím tým, že ma veksláci na hranici takmer oklamali o peniaze, keď mi namiesto 5 yuanových bankoviek dali 5 jiaové bankovky ktoré majú len desatinovú hodnotu. Čína – prichádzam!
