Po páde vlády v októbri minulého roka bola za jediného vinníka považovaná strana SaS. Samozrejme, že sa objektívne nedá vina prisúdiť jedinej strane. Už vtedy Mikloš a ďalší tvrdili, že SaS svoj koaličný potenciál nadobro stratila a ak nezmení názor na Euroval, nikto s ňou spolupracovať nebude.
Spočiatku si asi SDKÚ, KDH a Most mysleli, že dokážu sami, bez podpory SaS a Obyčajných ľudí vytvoriť pravicovú vládu. To však každý reálne zmýšľajúci človek nemohol myslieť vážne.
Prišla však kauza Gorila, ktorá prekvapujúco spôsobila väčšie problémy, ako sa dalo čakať. Problémy najmä pre stranu SDKÚ, ktorej preferencie v prieskumoch výrazne poklesli. Keďže strana vyhlásila, že so SMERom do vlády nepôjde, snaží sa spojiť pravicové strany. Vrátane SaS.
Neviem posúdiť, či boli stanoviská Mikloša a iných po rozpade vlády len pohrozením a otcovským pokarhaním. Ak to však s koaličným potenciálom mysleli vážne, tak sa im ako v mnohých iných prípadoch nedá veriť. Kauza Gorila priniesla zvrat v tom, že podmienky prijatia do možnej pravicovej vlády neukladá SDKÚ. Strane SaS totiž nejde o účasť vo vláde za každú cenu, na rozdiel od ostatných strán.
Osobne to vidím tak, že vláda Roberta Fica je nutným zlom, a to najmä pre rozpad vlády, ktorý spôsobili vládnuce strany ako celok. A to, že bola strana SaS od začiatku vylúčená z možnej spolupráce, sa ostatným pravicovým stranám vrátilo ako bumerang vo forme Gorily.
