Marketing a potraviny
Vo svete je toľko mylných informácií, že už často nevieme kde je pravda, alebo v horšom prípade sa stane opakovaná lož pravdou. Veľké firmy, na zvýšenie predajnosti svojho produktu neváhajú zaplatiť lekárovi aby povedal niečo v ich prospech ( veď my sme len obyčajní ľudia a čo povie pán doktor je pre nás sväté). Musím uznať na mnoho z nás to účinkuje. Povedzte si zamysleli ste sa niekedy prečo je raz biele víno zdravšie a inokedy červené? Týmto spôsobom sa v čase silného marketingu podporuje predaj výrobkov. Sčítané a podčiarknuté, ak sa predáva menej biele víno, korporácie z neho urobia najzdravší produkt na svete.
Sme ovplyvnení a tak neveríme
Obecne platí, čím viac firma investuje do marketingu, tým je menej kvalitný. Veď prečo by sa reklamovalo niečo o čom sa vie, že je zdravé dobré a životu prospešné ? Videli ste niekedy reklamu na tinktúru z propolisu? Predpokladám , že nie. Vec, ktorá sa používa od nepamäti ako všeliek reklamu nepotrebuje. Ale prečo toto všetko spomínam v blogoch o káve? Je to jednoduché. Obrovské koncerny na jej výrobu si museli vybrať hneď na začiatku a možnosti sú len dve. Prvou je marketing a druhou kvalita. Ak má niečo dostatočnú kvalitu, ľudia si dokážu dať vedieť čo im chutí a čo nie.
Káva a marketing
Vo svete kaviarní sa často stáva, že majitelia bez spočítania si 2 plus 2 otvoria prevádzku a neostanú zdroje na kávovar. Čo teraz ? Áno príde obchodný zástupca, ktorí je veľmi milý a ponúkne im kávu, ktorú vidíme všade. Na to nieje nič zlé až do momentku keď vytiahne zmluvu a zaviaže si ju na X rokov a daruje im kávovar. Tak a už vieme prečo sa stále dookola opakujú rovnaké značky kávy.
3 v 1
Pijeme ho radi, ale ako som sa v predchádzajúcom blogu zmieňoval, v tomto produkte sa veľa kávy nenachádza, a tak v tomto prípade volím odpoveď NEPIŤ!
V takomto produkte totiž nevieme aká káva ( to minimálne množstvo ) bolo použité a už vôbec nie ako sa k nej výrobca správa.
Všetko je v zrne
Káva by mala byť pre nás budíčkom, niečim čo nás nakopne, dodá energiu do zvyšku dňa. Nie vždy tomu tak je. Káva musí prejsť dlhú cestu od zberu, cez sušenie, prevoz až ku praženiu vo vašom obľúbenom závode. Ak sa však vynechá kvalitatívna stránka a producent uprednostní kvantitu a marketing neostanú zdroje na kvalitné skladovanie a na zrniečkach kávy vzniknú karcinogénne - rakovinotvorné zárodky, ktoré sú však viditeľné len po dobu kým nieje upražená. Preto drvivá väčšina producentov kávu praží až do posledných fáz. A tak sme zasa pri našej milovanej horkej a čiernej káve.
Priama úmera
Všetkým je jasné, že káva ktorú sme kúpili v obchode za 6 € / kg kvalitu nevidela ani z rýchliku. Možno si poviete, že vám to nevadí a ste zvyknutí, ale prečo by sme mali podporovať zahraničné koncerny a nekvalitu ak máme na Slovensku dosť producentov vysoko kvalitnej kávy. Nie oni sa neprezentujú drahým marketingom. Nieje to preto, že na to nemajú, ale preto, že kvalita je pre nich dostatočná. reklama. U týchto pražiarní viete, odkiaľ káva prišla, akým spôsobom sa sušila, koľko od zberu prebehlo, kedy bola upražená. A nie dátum mletia tam nebude. Čuduj sa svete žiadna slovenská pražiareň nebude ponúkať už zomletú kávu. Kvalitu o ktorú sa tak snažia by zničili. V prípade kávy od slovenského producenta je odpoveď na otázku v názve PIŤ!
Na určenie kvality nepotrebujete byť baristom
Na to aby ste vedeli, že káva je jedného druhu, nik ju nemiešal s inými a podobne stačí ak si kúpite zrnkovú kávu a porovnáte si farbu. Veľkosť nemusíte stačí farba. Ak nájdeme viac odtieňov hnedej máme istotu, že je miešaná. Tak isto veľký podiel na kvalite zohráva jaj štruktúra. Počet zlomených, rozštiepených zŕn, alebo neidentifikovateľných častí určuje kvalitu kávy. Pri lacnej káve je tu pravidlo, že 50 percent zŕn by sme mohli rovno vyhodiť a tak by bola cena ako pri kvalitnejšej káve.
Kvalita nieje až tak drahá
U slovenského pražiara stojí 250 g približne 9€. Povedali ste si veľa ? Pozrieme sa teda na instantnú kávu. V akciovom letáku som našiel 200 g za 7€ čo je na prvý pohľad menej, ale ak by sme si mali kúpiť 250 g instantnej kávy, boli by sme na cene 8,40€ čo je však stále menej ako pri káve zo Slovenska. Avšak pri pohľade na kvalitu je to zanedbateľný rozdiel. Z 250 g kávy si pripravíme približne 40 šálok kávy. Cena jednej šálky tak bude necelých 23 centov. Instantná káva nás bude stáť 21 centov. A teraz si povedzme koľko šálok kávy vypijeme denne ? Jednu? Dve ? Tri? Sú pre vás cena dva , štyri, alebo šesť centov cena za vaše zdravie?
Za moje teda nie!
Do skávenia priatelia :)
