Nenechajme sa spliesť zvykom ruského štátu manipulovať slovami. V súčasnom Rusku sa niektoré pojmy zamieňajú do takej miery, že úplne strácajú svoj pôvodný význam. V očiach ruského štátu vojna nie je vojna, ale “špeciálna operácia”, okupácia je “oslobodenie”, vrah je “hrdina”, opozičný politik je “terorista”, čestný novinár je “extrémista” a vyjadrenie nesúhlasu s vojnou na Ukrajine je “diskreditácia ruských ozbrojených síl”. Podobne, ruský zahraničný agent nemá nič spoločné so zahraničným agentom v USA, ale ide fakticky o variant tradičného sovietskeho “nepriateľa ľudu”.
Ako si ukážeme v tomto článku, ruský zákon o zahraničných agentoch je zákonom o “nepriateľoch ľudu” a presnejšie zákonom o nepriateľoch ruskej štátnej moci. A takto sa naň treba aj pozerať.
Pôvod pojmu “nepriateľ ľudu”
Korene pojmu “nepriateľ ľudu” siahajú hlboko do minulosti. Tento pojem sa objavil ešte v starovekom Ríme, kde rímsky senát v roku 68 n. l. počas povstania galských a španielskych légií vyhlásil za nepriateľa ľudu cisára Nera, v dôsledku čoho ho ktokoľvek mohol beztrestne zabiť. Neskôr sa tento výraz počas Veľkej francúzskej revolúcie roku 1789 používal ako synonymum pojmu “nepriateľ revolúcie” voči tým, ktorí nesúhlasili s novou francúzskou vládou. Systematickejšie za však začal používať v dobe pred ruskou revolúciou roku 1917, ktorá vyústila do vzniku Sovietskeho zväzu.
Vladimír Iľjič Uljanov (známejší pod prezývkou Lenin) týmto výrazom ešte v roku 1905 nazýval vtedajšieho ruského imperátora Mikuláša II. V júni roku 1917 (t. j. ešte pred novembrovým štátnym prevratom, po ktorom sa dostal k moci) vydal článok pod názvom “O nepriateľoch ľudu”, v ktorom písal:
Nepriatelia ľudu pre túto triedu v 20. storočí nie sú monarchovia, ale zemepáni a kapitalisti ako trieda. Ak by sa moc dostala do rúk “jakobíncov” 20. storočia, t. j. proletárov a poloproletárov, tí by za nepriateľov ľudu vyhlásili kapitalistov, honobiacich miliardy na vojne vedenej imperátorom, čiže vojne za rozdelenie korysti a zisku kapitalistov.
Neskôr sa týmto výrazom označovali tí, čo nesúhlasili s boľševistskou ideológiou, najmä predstavitelia cirkvi, spisovatelia a opoziční politici. Pojem “nepriateľ ľudu” sa vo vtedajšom Sovietskom zväze vžil natoľko, že sa dostal až do ústavy. Článok 131 Ústavy ZSSR zo dňa 5. decembra 1936 znel:
Každý občan ZSSR je povinný chrániť a upevňovať verejný socialistický majetok ako posvätný a nedotknuteľný základ sovietskeho usporiadania, ako zdroj bohatstva a sily vlasti a ako zdroj hojného a kultúrneho života všetkých pracujúcich. Osoby, siahajúce na verejný socialistický majetok, sú nepriateľmi ľudu.
Hoci v roku 1977 tento pojem zo sovietskej ústavy vymizol, naďalej zjavne pretrval v myslení členov sovietskeho štátneho aparátu, ktorý sa udržal pri moci aj napriek rozpadu Sovietskeho zväzu a reformám 90-tych rokov.
Prenesme sa preto teraz do súčasného Ruska a priblížme si, ako sa toto myslenie prejavilo v legislatíve a čomu v Rusku čelia súčasní “nepriatelia ľudu”.
Raná fáza: Mimovládne organizácie a prvé povinnosti
Pôvodne začal ruský štát vyhlasovať za zahraničných agentov mimovládne organizácie. Činnosť zahraničných agentov pôvodne nebola regulovaná samostatným zákonom, ale bola súčasťou zákona o mimovládnych organizáciách, do ktorého bola zavedená v júli roku 2012. Mimovládne organizácie, ktoré systematicky upozorňovali na korupciu na najvyšších miestach a porušovanie ľudských práv, už vtedy ležali ruskému režimu v žalúdku. Preto začal s nimi bojovať, aj keď zo začiatku pomaly a postupne.
Pôvodnými kritériami pre zaradenie organizácie na zoznam zahraničných agentov boli:
“politická činnosť”, pod ktorou ruský štát už vtedy rozumel nielen finančnú a materiálnu podporu organizácie a usporiadania politických akcií v pravom zmysle slova, ale aj podporu nestraníckych aktivít zameraných na formovanie verejnej mienky, ktoré sa v Európe považujú za apolitické; a
získavanie financií alebo iného majetku od iných zahraničných štátov, medzinárodných alebo zahraničných organizácií a cudzích štátnych príslušníkov.
Pre úplnosť však treba dodať, že v tejto “ranej fáze” boja proti nepriateľom ľudu boli ešte kritériá v porovnaní s dnešným stavom relatívne mierne. Za politickú sa explicitne nepovažovala činnosť v oblasti vedy, kultúry, umenia, zdravotníctva, prevencie verejného zdravia, sociálnej podpory a ochrany, podpory zdravého spôsobu života, telesnej výchovy a športu, ochrany fauny a flóry, charitatívna činnosť a podpora dobrovoľníctva.
Ani povinnosti mimovládnych organizácií vyhlásených za zahraničných agentov neboli v tom čase ešte nijako zásadne obmedzujúce. Takéto organizácie mali povinnosť uvádzať vo svojich správach o činnosti aj údaje o účele vynaložených finančných prostriedkov a iného majetku, ktoré získali zo zahraničných zdrojov, ako aj o ich faktickom využití. Správu o činnosti a personálnom zložení riadiacich orgánov boli povinné predkladať raz za polrok, dokumenty o cieľoch využitia a faktickom využití prostriedkov a majetku raz za štvrťrok a audítorskú správu raz ročne. Tento stav však netrval dlho.
Stredná fáza: Rozšírenie okruhu pôsobnosti a nová povinnosť
Kategórie zahraničných agentov sa postupne rozširovali. 25. novembra 2017 vstúpila do platnosti novela zákona o médiách, ktorá aj tento zákon rozšírila o pojem zahraničný agent. Zahraničnými agentmi tak už mohli stať nielen mimovládne organizácie, ale aj opozičné noviny a rádiá. Z hľadiska povinností voči ruskému štátu sa požiadavky voči médiám s týmto statusom neodlišovali od požiadaviek voči mimovládnym organizáciám.
O dva roky neskôr, 2. decembra 2019, vstúpila do platnosti ďalšia novela zákona o médiách, ktorá doň zaviedla možnosť vyhlasovať za zahraničných agentov aj fyzické osoby. Kritériom pre vyhlásenie fyzickej osoby za zahraničného agenta bolo, že okrem participácie na vytváraní a šírení materiálov iných organizácií, ktoré už za zahraničných agentov boli vyhlásené, dostávala aj finančné prostriedky alebo iný majetok zo zahraničných zdrojov. Podobne ako v prípade médií sa aj na takúto fyzickú osobu vzťahovali práva a povinnosti mimovládnych organizácií vyhlásených za zahraničných agentov (t. j. musela predkladať správy o svojej činnosti atď.).
Táto novela zákona však priniesla zahraničným agentom aj novú nepríjemnú povinnosť. Ich materiály a publikácie odteraz museli obsahovať upozornenie, že sú vytvorené a (alebo) šírené “médiom alebo právnickou osobou, plniacou funkciu zahraničného agenta”. Toto na prvý pohľad nevinne vyzerajúce upozornenie malo za cieľ vyvolávať u čitateľov dojem, že akýkoľvek materiál, ktorý takáto organizácia publikuje, je nejakým spôsobom zaujatý, manipulatívny, nepriateľský, nedôveryhodný a škodlivý, hoci v skutočnosti to bolo a stále je presne naopak: manipulatívny, nepriateľský a škodlivý je obsah, ktorý produkuje a šíri súčasný ruský režim. Za nesplnenie si tejto povinnosti dostávali osoby a organizácie vysoké pokuty.
Súčasnosť: Konsolidácia a svojvôľa politickej moci
Ďalšie zásadné rozšírenie legislatívy proti zahraničným agentom sa uskutočnilo krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. 14. júla 2022 bol prijatý zákon “o kontrole nad činnosťou osôb nachádzajúcich sa pod zahraničným vplyvom”. Tento zákon v sebe skonsolidoval všetky vtedy existujúce kategórie zahraničných agentov – mimovládne organizácie (vrátane takých, ktoré nie sú oficiálne zaregistrované), občianske združenia, médiá a fyzické osoby. Prostredníctvom celého radu zákazov a obmedzení práve on fakticky zavŕšil proces premeny zahraničných agentov na “nepriateľov ľudu”.
Okrem toho ale priniesol aj zásadnú zmenu v kritériách, podľa ktorých sa osoba alebo organizácia mohla zahraničným agentom stať. Podľa nového zákona je ním nielen fyzická alebo právnická osoba, ktorá zo zahraničia dostáva finančnú alebo materiálnu podporu, ako tomu bolo predtým, ale akákoľvek osoba alebo organizácia, ktorá “dostala podporu a (alebo) sa nachádza pod zahraničným vplyvom v iných formách”. Pojmy “podpora” a “zahraničný vplyv”, zákon zámerne definuje nejednoznačne:
“Podpora” je okrem iného aj “poskytnutie organizačno-metodickej pomoci, vedecko-technickej pomoci a pomoci v inej forme”.
“Vplyv” je “poskytnutie podpory alebo ovplyvnenie okrem iného prostredníctvom prinútenia, presvedčenia a (alebo) inými spôsobmi”.
Inými slovami, zahraničnou “podporou” sú podľa tohto zákona aj také samozrejmosti ako používanie počítača s americkým operačným systémom Windows alebo macOS, používanie mobilného telefónu s americkým systémom iOS alebo Android, či využívanie Google Docs. Zjednodušene povedané, prakticky čokoľvek, čo dnes používa bežný človek.
Ruský štát vo svojej zvrátenej logike interpretuje slovo “vplyv” podobne. Keďže v jeho očiach je okupácia oslobodenie a opozičný politik terorista, ktokoľvek, kto má iný názor ako ruský štát, si ho nutne musel vybudovať v dôsledku “presvedčenia alebo iným spôsobom” zo zahraničia.
Zámer takýchto vágnych definícií je jasný. Za nepriateľa ľudu vo forme zahraničného agenta môže ruský štát dnes vyhlásiť kohokoľvek, kto neverí, že Rusko “oslobodzuje” Ukrajinu, kto nesúhlasí s ruskou štátnou mocou alebo kto sa snaží proti nej aktívne vystupovať.
Absurdné zákazy a obmedzenia
Nálepka zahraničný agent už nemá za cieľ iba zdiskreditovať a očierniť, ale vedie aj k obmedzeniu celého radu práv a slobôd, najmä ak ide o fyzické osoby. Konkrétne, zahraniční agenti dnes už okrem iného nemôžu:
zastávať žiadne pozície a funkcie v orgánoch verejnej moci, ani byť členmi volebných komisií;
byť členmi expertných a poradných orgánov verejných inštitúcií;
vykonávať protikorupčnú expertízu návrhov zákonov;
podporovať žiadneho kandidáta v akýchkoľvek voľbách, ani viesť kampaň v prípade referenda;
finančne podporovať organizovanie a usporiadanie žiadnych verejných akcií;
finančne podporovať žiadnu politickú stranu;
vykonávať pedagogickú činnosť pre neplnoletých v štátnych vzdelávacích inšitúciách;
vydávať žiadne informačné materiály pre neplnoletých;
dostávať finančnú alebo inú materiálnu podporu zo strany štátu;
vystupovať ako znalci pri príprave ekologickej expertízy;
vykonávať verejnú kontrolu v oblasti ochrany životného prostredia; a čo je azda najzaujímavejšie,
získavať finančné prostriedky z predaja a prenájmu nehnuteľnosti alebo motorového vozidla, za výsledky ich tvorivej činnosti, z úrokov z vkladov v bankách ani dividend.
1. septembra 2025 sa k tomu ešte pridá:
zákaz akejkoľvek vyučovacej a lektorskej činnosti (t. j. nielen vo vzťahu k deťom ako dotereaz) vrátane prezentácií, seminárov a okrúhlych stolov; ako aj
zákaz zastávať funkcie v riadiacich orgánoch štátnych firiem.
Ak všetky tieto zákazy zovšeobecníme, ruský štát týmto chce vytlačiť zahraničných agentov na okraj spoločnosti, znemožniť im podnikať proti nemu akékoľvek kroky, zbaviť ich možnosti vplývať na veci verejné a znemožniť im mať akékoľvek príjmy okrem zamestnaneckého platu. Ani ten si nie je pre zahraničných agentov žiaľ jednoduché zabezpečiť, pretože okolo 70 % ruského HDP tvorí štát alebo štátom vlastnené spoločnosti, ktoré takýchto ľudí u seba nezamestnajú aj napriek tomu, že zo zákona môžu.
Tieto zákazy a obmedzenia nemajú nič spoločné so “zahraničným vplyvom”. Predstavitelia ruského režimu a televíznej propagandistickej mašinérie majú v tom istom zahraničí štátne občianstva, obrovské vily, žijú a študujú tam ich deti. Ich však tento zákon za osoby pod “zahraničným vplyvom” nepovažuje.
Postoj súčasného ruského štátu voči svojim zahraničným agentom sa v zásade nelíši od postoja komunistického Československa voči tým, čo nechceli vstúpiť do roľníckych družstiev, a nepriateľom komunizmu všeobecne, ktorí boli nútení živiť sa podradnými prácami a prežívať, ako sa dá.
Povinnosť udať samého seba
Článok 7 zákona ukladá osobe, ktorá bude vykonávať činnosti, za ktoré môže byť vyhlásená za zahraničného agenta, povinnosť samostatne podať žiadosť o zapísanie do zoznamu. Inými slovami, fakticky ide o povinnosť udať samého seba.
Keďže sú ale kritériá na určenie prítomnosti zahraničnej “podpory” a zahraničného “vplyvu” maximálne vágne, mal by sa v podstate ísť “udať” takmer každý. Ak takýto človek sám seba neudá, riskuje pokutu, prípadne môže byť v súlade s článkom 330.1 ruského trestného zákona odsúdený až na 5 rokov väzenia.
Ruský štát túto povinnosť v boji proti “nepriateľom ľudu” samozrejme patrične využíva. Doplatil na to napríklad bývalý poslanec mestského zastupiteľstva Petrohradu Boris Vyšnevský, ktorému v decembri 2024 súd uložil pokutu vo výške 35 tisíc rubľov (cca. 350 €) za to, že ešte pred tým, ako verejne vystúpil proti vojne na Ukrajine, sám neoznámil úradom, že je pod “zahraničným vplyvom”. Tie ho na zoznam zahraničných agentov nakoniec aj tak pridali sami. Pokutu 30 tisíc rubľov (cca. 300 €) v októbri 2024 za to isté dostali aj poslanci mestského zastupiteľstva Novosibirska Svetlana Kaverzina a Anton Kartavin.
Najznámejší prípad stíhania za neudanie samého seba ale začal v októbri 2023, kedy ruské úrady zatkli novinárku stanice Rádio Slobodná Európa Alsu Kurmaševu za to, že podľa tohto zákona sama seba neudala. Alsa strávila niekoľko mesiacov v cele predbežného zadržania a v júli 2024 ju súd odsúdil na 6,5 rokov väzenia, nie však nakoniec za neudanie samej seba, ale za šírenie “nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách”, za čo ruský trestný zákon umožňuje uložiť ešte prísnejší trest.
Potenciál pre ďalšie represie: Osoby spriaznené so zahraničnými agentmi
Aby toho nebolo dosť, ruský zákon o zahraničných agentoch obsahuje aj pojem “osoba spriaznená so zahraničným agentom”. Takéto spriaznené osoby sú nielen členovia riadiacich a kontrolných orgánov právnickej osoby alebo občianskeho združenia so statusom zahraničného agenta, ale aj občiansky aktívna fyzická osoba, ktorá na svoju aktivitu od zahraničného agenta priamo alebo nepriamo dostáva financie alebo iný majetok. Nateraz vyššie uvedené obmedzenia sa spriaznených osôb netýkajú.
Na rozdiel od zoznamu zahraničných agentov, ktorý je verejne dostupný, je zoznam osôb spriaznených so zahraničných agentmi neverejný. Pubikované je iba to, že podľa stavu k 31. decembru 2022 na tomto zozname bolo údajne 861 ľudí. To pomáha dosiahnuť cieľ ruského štátu: zastrašiť verejnosť. Keďže je zoznam neverejný, nikto si nemôže byť istý, či na ňom nie je práve on, alebo či sa naň nedostane. Podobne ako v prípade samotných zahraničných agentov, aj osobou spriaznenou so zahraničným agentom sa dá vďaka vágnej formulácii zákona stať prakticky za akýkoľvek prejav alebo konanie, ktoré nebude ruskému štátu povôli.
Navyše to, že pre osoby spriaznené so zahraničnými agentmi nie sú momentálne zavedené žiadne obmedzenia, vôbec nepôsobí ukľudňujúco. Ani súčasné obmedzenia voči zahraničným agentom neboli zavedené zo dňa na deň.
Zoznam sa neustále rozširuje
Ruský zoznam zahraničných agentov sa neustále rozširuje. K 17. marcu 2025 bolo v zozname ruského ministerstva spravodlivosti 953 záznamov. Každý piatok v týždni ministerstvo spravodlivosti postupne rozširuje zoznam zahraničných agentov o nových ľudí a organizácie. Aj tu je zámer ruského režimu jasný: ukázať každému občanovi, že štát nespí, ale všetkých pozorne sleduje a ak občan nebude “poslúchať”, časom príde aj na neho.
Takýto počet zahraničných agentov sa v porovnaní s vyše 140 miliónmi obyvateľov Ruska môže zdať malý až zanedbateľný, ale vďaka rýchlemu šíreniu informácií v dnešnom svete tento zoznam nepriateľov ľudu plní podobný účel ako masové vraždy počas veľkého teroru (v rokoch 1937 a 1938), kedy bolo podľa dostupných údajov zastrelených 681 692 ľudí. V tej dobe na zastrašenie ľudu stalinský režim potreboval, aby ľudia buď čítali o krutých trestoch v novinách, alebo aby vo svojom okolí poznali niekoho, koho potrestali. Dnes vďaka televízii a rýchlemu internetu na takéto zastrašenie ľudu postačuje oveľa menšia intenzita represií.
Na vyhlásenie človeka za zahraničného agenta sa už nechce vymýšľať fiktívne dôvody ani samotným úradom. Preto uvádzajú tie reálne.
V piatok 18. apríla 2025 boli napríklad do zoznamu pridaní dvaja ľudia s odôvodnením, že “šírili materiály zahraničných agentov a nežiadúcich organizácií a nepravdivú informáciu o rozhodnutiach ruskej štátnej moci, ako aj vystupovali proti špeciálnej vojenskej operácií [t. j. vojny Ruska na Ukrajine]”. V piatok 25. apríla 2025 boli do zoznamu pridaní piati ľudia s odôvodnením, že šírili “nepravdivú informáciu o rozhodnutiach prijímaných orgánmi verejnej moci Ruskej federácie a ich politike”, ako aj “správy s cieľom vytvárať negatívny obraz” o ruskej armáde. Ani v jednom z týchto prípadov sa nič o “zahraničnom vplyve” neuvádza.
Nemá zmysel očakávať zmenu k lepšiemu
Nie je preto dôvod dúfať, že sa súčasné zákazy obsiahnuté v zákone o zahraničných agentoch sa zjemnia alebo niekam vytratia. Dnešný vývoj naznačuje presne opačný trend: postupné pritvrdzovanie represií, v porovnaní s ktorými sa predchádzajúce zákazy a obmedzenia budú zdať obdobím relatívnej slobody a voľnosti.
Problém je v tom, že predstavitelia súčasného ruského vedenia ani po vyše 30-ich rokoch nezmenili svoje myslenie a naďalej zjavne žijú vo svete, kde si človek myslí jedno, hovorí druhé a robí tretie, kde sa jednotlivec považuje iba za spotrebný materiál na dosiahnutie cieľov vlády a kde je akákoľvek kritika pomerov v štáte vnímaná ako zrada, hrozba a nepriateľstvo. Žijú vo svete, v ktorom šťastie a plnohodnotný život jednotlivca nemá žiadny význam.
Aj Slovensko sa dostáva na klzký povrch
Z dlhodobého hľadiska je v slovenských podmienkach akýkoľvek zákon o zahraničných agentoch hrozbou pre riadne fungovanie štátu. Dostávame sa na klzký povrch. Aj keď slovenský zákon zahraničných agentoch neobsahuje také tvrdé obmedzenia ako ten ruský a má byť “iba” o transparentnosti financovania mimovládnych organizácií, neznamená to, že sa situácia nemôže zvrtnúť k horšiemu. Ani súčasná ruská legislatíva namierená proti nepriateľom ľudu sa nezrodila zo dňa na deň. Aj ruskému štátu trvalo vyše 10 rokov, kým sa na prvý pohľad nevinne vyzerajúci zákon, ktorý mimovládnym organizáciám prikazoval “iba” predkladať pravidelné správy o činnosti a využití financií, premenil na jeden z hlavných nástrojov boja proti slobodnému mysleniu a vyjadrovaniu s absurdnými obmedzeniami porušujúcimi základné ľudské práva.
Slovensko nie je voči takémuto boju súčasnej vládnej moci proti svojim nepriateľom imúnne. Kam skĺzlo Rusko, môžeme časom skĺznuť aj my, ak sa budeme iba nečinne prizerať, ako súčasná prokremeľská vládna moc, ktorá sa v pravidelných intervaloch chodí klaňať svojim idolom do Moskvy, postupne rozkladá základy zriadenia nášho štátu. Vzoprime sa tomu.
