Napriek tomu, že dnes je hra Spustošení považovaná za jeden zo základných kameňov európskej súčasnej drámy, možnosť vidieť ju inscenovanú na britských javiskách je pomerne zriedkavá. Inscenácia divadla Lyric Hammersmith, v réžii Seana Holmesa, je prvým londýnskym uvedením hry od jej obnovenej premiéry v roku 2001 v divadle Royal Court Theatre Downstairs v réžii Jamesa MacDonalda.
Dej sa odohráva v luxusnej hoteovej izbe v Leeds. Ian, vulgárny bulvárny novinár so sklonmi k alkoholizmu a ochorením pľúc v terminálnom štádiu, sa stretáva so svojou podstatne mladšou priateľkou, naivnou Cate. Noc sa rýchlo zmení v nočnú moru, prehliadkou Ianovej nenávisti voči ženám, národnostým menšinám a homosexuálom počínajúc a znásilnením mladučkej Cate končiac.
Nasledujúce ráno ozbrojený vojak vtrhne do izby, ktorá sa razom mení na bojové pole. Cate sa podarí utiecť cez okienko v kúpeľni. Nasleduje explózia a o niekoľko minút neskôr sa hotel mení na bezútešnú betónovú kostru. Idea jednoty času a miesta ľahla popolom. Vojak znásilní Iana, vysaje mu obe oči z jamôk a neskôr sa zastrelí. Ianovi vzali život, no nevymenili ho za smrť... Nasleduje rýchly sled scén plných násilia, utrpenia a ľudskej degradácie, až kým javisko nepohltí čierna tma.
"Takýto príbeh nechce nikto počuť."
Spustošení v mnohom pripomínajú etnické čistky a hrôzy občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, avšak posúvajú ich do vyššej, širšej roviny. Kane bolestne skúma krutosť ľudí v dnešnej dehumanizovanej špoločnosti. Vojak prosí Iana, aby ako novinár povedal svetu jeho príbeh plný zúfalstva. Ian ho však odmieta so slovami: "Nikoho to nezaujíma. Takýto príbeh nechce nikto počuť." Kane odmieta apatiu a náš neurčitý postoj k násilu okolo nás a viní z neho médiá. Raz sa ironicky vyjadrila, že jediný dôvod prečo je čítanie Spustošených hrozivejšie než čítanie dennej tlače je absencia nudy, ktorej sú dnes plné noviny.
Holmesova réžia je remeselne čistá, s výborným temporytmom. Vďaka nej sa dostávajú na povrch mnohé z kvalít tejto kontroverznej hry. Neglorifikuje násilie - aj tie najbrutálnejšie činy sú inscenované s vkusom a mierou. Čo je však zaujímavé na najnovšej inscenácii Lyric Hammersmith je to, že režisérovi aj hercom sa podarilo vyžmýkať z hry každučkú kvapku drsného, čierneho humoru, ktorý nachádzame aj v ostatných hrách Sarah Kane.
Scéna Paula Willsa a svetelný dizajn Paula Constabla výborne navodzujú atmosféru hry. Typická hotelová izba v odtieňoch bielej, krémovej a hnedej sa mení na temný les pochmúrne nasvietených betónových nosníkov, pripomínajúcich kríže.
V konečnom dôsledku je to však surová energia hercov, vďaka ktorej má inscenácia takú silu. Danny Webb podal majstrovský výkon. Jeho nechutný, dominujúci Ian sa s príchodom vojaka stal obeťou, zlomeným človekom, ktorý si nepraje nič iné len svoju rýchlu smrť; v mnohom pripomínajúc Shakespearovho Kráľa Leara. Cate v podaní mladej Lydie Wilson je krehká, ale odvážna - z labilného a zraniteľného dievčaťa sa stáva odpúšťajúci anjel milosrdenstva. Z vojaka (Aidan Kelly) poznačeného hrôzami vojny behá človeku mráz po chrbte.
Lyric Hammersmith ponúkol divákom silnú inscenáciu, s výbornými hereckými výkonmi. Teraz je však na divákoch, aby si spravili vlastný názor na jednu z najkontrovernejších hier posledných dvadsiatich rokov.
Sarah Kane: Spustošení (Lyric Hammersmith)
Réžia: Sean Holmes. Scéna a kostýmy: Paul Wills. Svetelný dizajn: Paule Constable. Zvukový dizajn: Christopher Shutt. Účinkujú: Danny Webb, Aidan Kelly a Lydia Wilson. Premiéra: 22. októbra 2010.
Poznámka: Tento článok je prekladom môjho pôvodného anglického blogu "See the horrors of a "faraway" place...".
Odporúčané čítanie
Kane, S. (2002) Hry. Bratislava: Drewo a Srd.
Saunders, G. (2009) About Kane. London: Faber and Faber.
Sierz, A. (2001) In-yer-face Theatre: British Drama Today. London: Faber and Faber.
