Trh s derivátmi je celosvetové volatilné kasíno na ktorom banky a finančné inštitúcie stávkujú, či komodity alebo akcie budu rásť alebo klesať, alebo či určité balíky s úvermi budú alebo nebudú splatené.
Tento trh rastie bezhranične rýchlo a svetová ekonomika je v ohrození od masívnej škody, ak by len malé percento zmlúv “vybuchlo”. Keď praskla bublina s nehnuteľnosťami v roku 2008, tak na tomto trhu bolo odhadom “len” 500 biliónov USD ($500,000,000,000).
Keď v roku 2008 boli hlavné banky príliš veľké na to aby ich nechali padnúť (too big to fail), tak dnes majú ešte väčšiu moc. Top 5 amerických bánk má celkové expozície v derivátoch vo výške 247 biliónov USD ($247,000,000,000). To je asi 3,5 krát viac ako HDP celého sveta. Celková výška derivátov všetkých bánk vo svete sa odhaduje na 600 biliónov USD. Napríklad Deutsche Bank má expozície v derivátoch vo výške 75 biliónov USD. Dosť zaujímavé je, že podla štatistík bol “bail out” pre Deutsche Bank v podobnej výške ako pre samotné Grécko, s jediným rozdielom, že Deutsche Bank to nemusí splatiť. A z toho vyplýva otázka či sú dnešné veľké banky “too big to jail” a jednoducho im prejde všetko (nemôže sa predsa ohroziť finančný systém).
Banka pre medzinárodné platby (Bank for International Settlements - BIS), ktorá má sídlo v Bazilej, potvrdila že súčasná situácia na finančných trhoch je horšia ako pred krízou v roku 2008.
Vo štvrtok 20. júna 2013 už bývalý šéf FEDu Ben Bernanke testoval trhy a oznámil, že je dosť možné že FED prestane tlačiť a skupovať dlhopisy na trhoch a tým pádom úrokové sadzby pôjdu hore. Akciový trh klesol hneď na druhý deň ráno a do 22. júna sa medzibanková referenčná úroková sadzba dvihla z relatívne stabilného úroku 3,3% na 8,26%. Do budúcej noci dosiahla v Číne 12.33% a jedna veľká banka v Číne musela byť zachránená zo strany čínskej vlády, pretože jej došla likvidita. Toto doslova zastavilo medzibankové finančné prostriedky po dobu 48 hodín. Celosvetový trh s derivátmi, utrpel počas 7 dní v ohromujúcu stratu 300 biliónov USD ($300,000,000,000,000). Samotná banka FED utrpela stratu v hodnotách dlhopisov 151 miliárd USD ($151,000,000,000), pretože úrokové sadzby rapídne stúpali počas týchto 3 dní.
Toto je možno odpoveď pre tých, ktorí sa pýtajú, že čo je za tým ak úrokové sadzby pôjdu hore, teda v realite FED prestane tlačiť a skupovať aktíva bánk a dlhopisy na trhoch a tým pádom si trhy sami medzi sebou určia úrokové sadzby podľa hodnoty peňazí na trhoch. Ináč naposledy kedy úrokové sadzby stúpali bolo v roku 2006. To sa prejavilo už v nasledujúcom roku na trhoch s nehnuteľnosťami a s akciami a v roku 2008 to v USA už poriadne vrelo.
Prečo posledné mesiace a roky zmenili veľké banky či centrálne banky stratégiu investovania?
Napríklad najviac fyzického zlata kupovali centrálne banky v rokoch 2012, 2014 a 2013.
Dodávky fyzického striebra Comexu pre JP Morgan:
7. apríl 2015 – 1,1 milióna uncí
8. apríl 2015 - takmer 1.3 milióna uncí
9. apríl 2015 - 900 tisíc uncí
10. apríl 2015 – 1,2 milióna uncí
11. apríl 2015 - 1 milión uncí
12. apríl 2015 – 1,2 milióna uncí
13. apríl 2015 - takmer 1,2 milióna uncí
Nevieme síce s istotou povedať pre koho JP Morgan skupuje alebo skladuje tak veľa fyzického striebra, možeme len špekulovať či pre klientov alebo aj pre seba.
Pozoruhodná správa z 1. štvrťroka tohto roku je, že JP Morgan si navýšila objem derivatív v komoditách z 226 miliárd USD na 4 bilióny USD.
Citi Bank si navýšila objem derivatív v komoditách z 3,9 miliárd USD na 53 miliárd USD.
V novembri 2014 krajiny G20 odsúhlasili v meste Brisbane takzvaný “bail in”, čo v vlastne znamená, že peniaze v bankách už nie sú videné ako peniaze ale ako investícia. Vlastne to znamená, že tieto peniaze už nie sú poistené a ak niekto má uložené peniaze v banke ktorá má finančné problémy, tak o tieto peniaze môže príst, kedže banka má právo si tieto peniaze privlastniť na svoju záchranu. Takisto budú postihnutí aj akcionári tejto banky.
No a na Slovensku už platí zákon 371/2014 Z.z., ktorý umožňuje vnútorné vykúpenie bánk, čo znamená, že vláda bude mať možnosť zdaniť vklady v bankách až o 40%. Toto sme už videli na Cypre a v Grécku.
A kedže dnes už všetko funguje cez internet, uspešný hackerský útok na tieto banky alebo tento systém by mal katastrofálne následky. Digitálny svet prináša nielen výhody ale aj obrovské riziká a preto sa treba chrániť.
