Pri nedávnej kúpe cestovného lístka som sa tešila do Lipska. Na železničnej stanici v Topoľčanoch bola pani za priehradkou veľmi milá a snažila sa mi nájsť čo najvýhodnejší lístok. Nakoniec mi ho aj predala- za cca 5100 Sk obojsmerný lístok Bratislava- Leipzig. Pritom mi tvrdila, že keby som si ho kúpila 3 dni pred cestou, tak zaplatím 3300 Sk. Ten rozdiel sa mi zdal príliš vysoký, ale na výber som nemala, lebo som potrebovala v ten istý deň odcestovať. V Bratislave mi to nedalo a šla som sa spýtať k okienku, či je s lístkom všetko v poriadku.
“To čo máte? Vy ste zaplatili 5000 do Lipska?”
“Prečo, nezdá sa Vám niečo na tom?” znela moja otázka.
“A prečo máte dva lístky?”
Mala som 2 lístky. Jeden s časom okolo 14:45 a trasou Ba-Lipsko a druhý s časom asi 15:05 a trasou Lipsko-Ba. To preto, lebo keď som sa pýtala orientačne na cenu, pani vytlačila jeden lístok a potom celý ten dlhý čas hľadala nejakú zľavu . Keď ju nenašla, chcela mi vytlačiť všetko na jeden lístok, ale potom sa rozhodla, že mi nechá radšej dva, keby som ten jeden náhodou stratila…a vytlačila mi druhý.
“A teraz chcete odo mňa akože čo?”
Tak to už za mnou stálo asi 12 ľudí, z toho 10 Rómov, ktorí sa hlasno rozprávali a nestáli pravdupovediac za mnou, ale okolo mňa.
“Nedá sa s tým lístkom niečo urobiť?”spýtala som sa a pani spustila dosť hlasný a dlhý monológ, ja som však veľa z neho nepočula, lebo Rómovia za mnou ju úspešne prekričali. Myslím, že som ani o nič neprišla, vzala som lístok a odišla som. Zbadala som, že je vedľa pokladňa voľná, tak som sa rozhodla, že to skúsim ešte raz. Pani mi lístok zobrala. Vytlačila mi nový s trasou Ba- Dečín, Dečín- Lipsko spolu za 3300 Sk a nebola tam žiadna zľava, ešte som platila storno poplatok. Že vraj kvôli tomu, že cestujem v ten istý deň, ako som lístok vrátila. Teda mala mi vrátiť okolo 1700 Sk, ale za každý lístok som zaplatila storno 250 Sk, takže mi dala 1200 Sk.
“A prečo som najskôr zaplatila 5100, teraz 3300, ale musela som platiť storno, takže vlastne 3800?
“ Lebo v Topoľčanoch takéto lístky predávajú raz za rok a mi to tu v Bratislave predávame každý deň”.
Aha…
Chcela som si kúpiť ešte lôžko, keďže bola asi pol hodina do odchodu vlaku, tak mi ho nepredala, mala som si ho kúpiť u sprievodcu vo vlaku. Lôžko sa predáva za priehradkou vraj len do dvoch hodín pred odchodom.
Aha...
Vlak odišiel o 22.45, po asi 20 minútach nás skontrolovala pasová kontrola a prvý sprievodca sa objavil okolo piatej ráno pred Ústí nad Labem, čo už bolo asi 40 minút od nemeckých hraníc a veľmi sa čudoval, že nás žiadny sprievodca od Bratislavy neskontroloval…
V Drážďanoch som prestupovala na vlak do Lipska, keďže sú tam rôzne typy spojov ako RE, IC, pre istotu som sa spýtala na informáciach, akým môžem ísť. A dobre že som sa spýtala, lebo som mohla cestovať len RE a keby som sa vybrala IC, dostala by som pokutu. Neznalosť neospravedlňuje.
Aha…
Cestou späť som sa ešte v Prahe spýtala, koľko stojí lôžko.
“Lôžko či ležadlo?”
“A v tom je aký rozdiel, prosím?”
“Lôžko do Bratislavy je za 285 Kč a spíte v kupé traja a lehátko za 135 Kč a spí tam 6 ľudí."
Lôžko som si kúpila vo vlaku a stálo 132 Kč.
“A ste si istý? Za priehradkou mi povedali čosi iné.”
“Som si istý. Poprosím 132 Kč.”
Aha…
Viem, že neznalosť neospravedlňuje, ale kde sa mám teda spýtať, keď na kompetentných miestach má každý svoje vysvetlenie…
Aha…
