Rozhodnutá som bola už dávno pradávno, ale stále mi niečo do toho prišlo. Keď nad tým tak rozmýšľam, to iné sa mi tam samo nevsunulo, to ja som si upravila plány.
Sem i tam si rada niečo namaľujem, nakreslím. Len tak pre seba a len tak pre radosť. Niekedy sa mi to podarí a inokedy môj výtvor vyzerá ako čistá fantázia a to aj napriek tomu, že maľujem niečo až príliš skutočné. Až tak mi to zase nevadí, ale keď sa naozaj snažím niečo verne zobraziť a ono to vyzerá až príliš vzdialene od originálu aj na stý pokus, to už dokáže celkom aj naštvať. Chuť je a elán tiež, len tá ruka akosi nekreslí, ako má.
Tak som na internete hľadala niekoho, kto mi poradí, aby ruka poslúchala. A tak som hľadala a hľadala a hľadala, až som si spomenula, že dávnejšie som o jednom kurze počula. A bolo rozhodnuté.
Dnes som tam bola prvý raz. Všetko bolo veľmi fajn. Veľmi ma rozosmiala (smiala som sa len v duchu) poznámka ohľadom môjho veľmi nepodarene nakresleného hrnčeka. Niečo typu: " Vidím, že ste kreatívna." Ale milé bolo, že mi s tým nakreslením toho čudesného a nakloneného predmetu bola poskytnutá pomoc.
A zase som sa naučila niečo nové. Už sa teším na ďalšie v mojom prípade "kreatívne maľovanie", ale zato radosť z podareného obrázku mi nechýba. Dokonca sa tiež podpisujem do rožku, aby bolo jasné, koho kresba je...:)
