Po oznámení výsledkov a povzbudivých slovách sa to začalo. Taký prudký kopanec- aspoň pre mňa a to si nemyslím, že som jediná. Od 30.5.2007 zaregistrovaná na úrade práce so štatútom nezamestnaná a s titulom. Od skončenia školy vám plynie sedem dňová lehota , aby ste sa zamestnali alebo zaevidovali na úrade… Tak som sa dočasne podujala na druhé riešenie. S čiastočne stiahnutým žalúdkom som čakala pred dverami s nápisom: Evidencia nových uchádzačov o zamestnanie. A nebola som tam sama. Asi 80 % čakajúcich boli čerství absolventi. Všetci sme tam poslušne ticho stáli vymieňajúc si plaché úsmevy. O úradníkoch som toho počula viac ako dosť a len som čakala , ako to všetko dopadne. Na rad som sa dostala až na druhý deň, ale pre objektívnosť musím dodať, že v pondelok som sa postavila do radu čakajúcich až o 11.20. V utorok o 8.10 sa scénar opakoval- asi 9 ľudí predo mnou. Môj čas prišiel asi o 9.45 a bola som viac ako milo prekvapená. Pred dverami sa vášnivo diskutovalo o pomalosti troch úradníkov, ale po vstupe dnu som zistila prečo. Pani mi ponúkla miesto na sedenie, ja som si z tašky vybrala všetky potrebné papiere a išlo to všetko ako po masle. Bola milá, poskytla mi potrebné informácie a na moje otázky bez problémov kvalifikovane odpovedala. Potom už len nahadzovala moje údaje do počítača. Počas tohto čakania som počula, ako za vedľajšími stolmi úradníci vysvetľovali, ako si vyplniť potrebnú žiadosť a krok za krokom ju so žiadateľmi prechádzali, opravovali chyby, pýtali sa na chýbajúce informácie. Vzor bol vyložený na nástenke, aj keď tlačivo aktuálne nebolo. A úradníci znovu a znovu vysvetľovali, že je potrebné napísať svoje telefónne číslo. Pritom vonku sa takýto údaj odbil slovami, veď načo, nedám tam nič, aby ma neotravovali… A tiež treba vyplniť, či ste ochotní dochádzať za prácou, koľko kilometrov, či máte záujem o rekvalifikačný kurz a tak ďalej…Takže okrem iného aj týmto sa tí úradníci zdržovali a napodiv to v momente, keď som ja bola vo vnútri, zvládali aj s úsmevom.
Ďalším neistým pocitom som si prešla pri prvom výberovým konaní. Prišla som na to, že v tomto prípade nebolo dôležité, aké výsledky ste počas štúdia dosahovali, hlavne, že ste skončili školu. A dôležité bolo, kedy ste sa na pohovor dostavili. Ak ste prišli medzi prvými a mali ste záujem o ponúkané miesto, vaše meno si zapísali a vy ste už postupovali podľa ich inštrukcíí a miesto ste mali v podstate vo vrecku. Ak ste zaváhali, tak……nič.
Takže hľadám ďalej. Je fajn mať vyštudovanú vysokú školu a život je tiež sám o sebe vysokou školou, niekedy sa zdá, že pravidlá života sú …dajme tomu farebné.
