Užiť si športové aktivity a celkovo kvalitnejší život môže ale každý astmatik. Stačí sa oprieť o poznatky modernej medicíny.
Astmou trpí okolo 300 miliónov ľudí na celom svete. Ešte pred 20 rokmi bolo dusiace sa dieťa, zúfalo hľadajúce inhalátor, veľkým strašiakom. Aj keď konečný výsledok liečby a stabilizácia tohto ochorenia je stále ovplyvnená disciplínou a trpezlivosťou pacienta, rozsiahly vedecký výskum odhaľujúci príčiny astmy, vývoj moderných protizápalových liekov a účinných látok na zvýšenie prietoku vzduchu v prieduškách, viedli k tomu, že z astmy sa stalo jedno z najlepšie kontrolovateľných ochorení vôbec.
Alergická astma
Prieduškovú astmu (Asthma bronchiale) môžeme zjednodušene rozdeliť na alergickú a nealergickú formu. Poznáme aj osobitné druhy ako ponámahová astma, astma z povolania či astma na hubu Aspergillus. V súvislosti so športovaním nás zaujíma najmä alergická a ponámahová verzia.
Za alergickou formou sa skrývajú rôzne alergény, najčastejšie peľ či potraviny. Výsledkom alergickej reakcie je zápalový proces na dýchacích cestách. Tento druh astmy často sprevádza aj alergická nádcha. Práve jej skoré odhalenie v detstve je kľúčové pre dobré zvládnutie rozvoja astmy. Vedci totiž dokázali, že u ľudí s alergickou nádchou sa vyskytuje astma častejšie a je horšie kontrolovateľná.
Športovci s astmou a alergiou na peľ to väčšinu roka nemávajú jednoduché, keďže peľová sezóna trvá od marca do októbra. Dýchacie cesty trpia najmä počas suchších a veterných dní, keď šíreniu peľu nič nebráni. Športovať v takomto prostredí bez správne nastavenej liečby a preventívnych opatrení je takmer nemožné.
Ponámahová astma a profesionálni športovci
Aj keď má cvičením indukovaná astma podobné príznaky ako bežná astma, napr. pocity tiaže na hrudníku, dýchavičnosť a suchý kašeľ, v odbornej komunite sa pre túto formu astmy používa čoraz viac pojem obštrukčné ochorenie dýchacích ciest vyvolané telesnou záťažou. Ponámahová astma sa vyskytuje asi u 90 % pacientov s bežnou astmou. Avšak trpia ňou často aj ľudia, u ktorých inak astma diagnostikovaná nie je.
Príznaky sa zvyknú objaviť asi 10 minút od začiatku cvičenia, prípadne od 10 minút do 8 hodín po skončení športovej aktivity. Najmä ak išlo o intenzívne cvičenie na úrovni 85 až 95 % maximálnej tepovej frekvencie. Najčastejšie sa vyskytuje u detí a mladistvých. Bežné je toto ochorenie aj u profesionálnych športovcov.
V jednej americkej štúdii napríklad analyzovali cvičením indukovanú astmu u olympionikov. Zistilo sa, že ňou trpela skoro polovica všetkých elitných bežkárov, o niečo menej korčuliarov a hokejistov. Ukázalo sa tiež, že toto ochorenie sa vyskytuje častejšie u zimných profesionálov než letných. Vyšší výskyt ponámahovej astmy v zime sa potvrdil aj medzi rekreačnými športovcami.
Aj keď sa v minulosti za príčinu považoval chlad, posledné výskumy naznačujú, že problémom je skôr vyššia hladina „sucha“ počas zimy. Pľúca potrebujú dýchať vodou nasýtený vzduch. Ak je vzduch vstupujúci do priedušiek suchší, ako býva zvyčajne v zime, zvyšuje sa riziko rozvoja tohto druhu astmy. Dobrou správou je, že aj cvičením indukovanú astmu vieme vopred diagnostikovať a následne správne liečiť. Takže úplná väčšina astmatických pacientov vrátane detí a dospievajúcich stratili výhovorku, prečo nešportovať.
Je vôbec správne športovať s astmou?
Dočítate sa v druhej časti už čoskoro.
