V súčasnosti v tom už majú odborníci jasno – športovanie je u astmatikov viac ako žiaduce. Šport nielenže prináša astmatikom benefity pre srdcocievny systém či stav pľúc, ale celkovo prispieva k lepšej kvalite ich života a psychickej pohode. Navyše viacero výskumov potvrdilo, že pravidelne cvičiaci astmatici mávajú menej záchvatov, môžu postupne znižovať dávky liekov a menej chýbajú v škole či práci.
Imunita a nadmerná fyzická námaha
Predpokladá sa, že pravidelný šport, primeraný našim telesným danostiam a kondícii, priaznivo ovplyvňuje imunitný systém. Pôsobí tak ako prevencia pred ľahšími formami imunitnej nedostatočnosti a zhoršovaniu alergických ochorení. Opakom je príliš intenzívny, dlhodobý a nepremyslený tréning bez dostatočnej regenerácie, ktorý vedie k prechodnému zníženiu imunitnej odpovede.
Takýto pokles minimálnych hodnôt NK buniek, zodpovedných za ochranu pred infekciami, môže trvať 3 až 24 hodín po záťaži, v závislosti od jej dĺžky a intenzity. Ak k neprimeraným záťažiam dochádza pravidelne, organizmus reaguje celkovým poklesom obranyschopnosti. Výsledkom sú nielen častejšie recidívy infekcií horných dýchacích ciest alebo zhoršenie prejavov alergie, ale ťažšie sa potom zvládajú aj astmatické prejavy.
Špecifiká športovania u astmatikov
Pri dodržaní týchto pravidiel nebude pre drvivú väčšinu astmatikov športovanie problémom:
V prvom rade teba byť pravidelne sledovaný v ambulancii alergológa a užívať dlhodobo individuálne nastavenú liečbu.
Pri športovaní by sme mali dýchať nosom – je na to množstvo dôvodov, medzi nimi aj ten že podľa výskumov dýchanie ústami zhoršuje astmu.
Ak máme zlú kondíciu, treba začať so športovaním opatrne, v postupných krokoch. Ideálne sa vopred poraďme s trénerom a našim lekárom. Osobitne odporúčame skonzultovať nábeh do športovania s odborníkom, ak máme potvrdenú námahou vyvolanú astmu.
Športujeme postupne 30 - 40 minút pri 60 - 80 % maximálnej srdcovej frekvencii 3 až 5 krát týždenne. Tieto hodnoty sú cieľové a niekedy ich dosiahneme až po mesiacoch tréningu alebo vôbec.
Počas fyzickej námahy nezabudnime piť dostatok tekutín, na zabránenie dehydratácie a zavlhčovanie slizníc dýchacích ciest. Znižujeme tým aj spomínaný „zimný“ efekt suchého vzduchu, ktorý spúšťa ponámahovú formu astmy.
V prípade, ak vonku prevláda chladnejšie počasie alebo máme ťažšiu formu astmy, treba asi 15 – 20 minút pred cvičením preventívne inhalovať bronchodilatačný sprej. Ak užívame dlhodobo pôsobiace bronchodilatanciá, nezabudnime ich aplikovať asi hodinu pred výkonom. Pri podozrení na astmu indukovanú námahou, je odporúčané použiť asi 15 – 30 minút pred tréningom aj inhalačné beta-agonisty s krátkym účinkom.
Astmatikom vystaveným nadmerným dávkam ozónu, oxidu siričitého alebo oxidu dusíka (napr. automobilové exhaláty), hrozí dýchavičnosť a pocit ťažoby na hrudníku. Najmä u detí potom môže prísť k akútnemu astmatickému záchvatu. Pri smogovej situácii preto najmä u netrénovaného organizmu odporúčame zostať doma a vyhýbať sa veľkej fyzickej námahe.
Úplne zásadným krokom je zahriatie organizmu po dobu aspoň 10 minút pred cvičením. Taktiež po dokončení fyzickej aktivity by sme sa mali postupne „ochladiť“ asi 10-minútovým rozťahovacím cvičením. Tým znížime riziko vzniku námahou indukovanej astmy.
Ak okrem astmy trpíme aj alergiou na peľ, minimalizujme športovanie vo vonkajšom prostredí v čase, keď je príliš sucho a veterno. Hladiny peľu sú zvyčajne najvyššie v dopoludňajších hodinách.
Ak sa nám objavia príznaky astmy počas športovania, nemali by sme sa ich pokúšať prekonať pokračujúcim športovaním. Pri závažnejších ťažkostiach počas športovania, alebo ak ťažkosti neustúpia do 15 – 20 minút od použitia inhalačných prípravkov, vyhľadajme lekársku pomoc.
Ak sme prechladnutý, príliš unavený alebo prechádzame obdobím veľkého stresu, namiesto intenzívneho športovania skúsme radšej jogu alebo podobný druh cvičenia.
A napokon – vždy majme po ruke záchrannú astma medikáciu pre prípad krízy.
