Ako nám vravia naši starí rodičia, otec a mama. My v tvojom veku... počúvam to dosť často a ani mi to nevadí. Počúvam pekné a tradičné príbehy, ktoré teraz tak trocha zaraďujeme medzi históriu. Rada by som chcela pocítiť, aké to je chodiť na zemiakové brigády počas vyučovania, aké je pýšiť sa s pionierskou šatkou okolo krku, aké to je chodiť do kina na československý film za drobný peniaz a mnohé ďalšie. Zaujíma ma to nie preto aby som obhajovala minulé politické režimy. Len tak, zo záujmu.
Teraz? Čistý opak. Veď sa ani nečudujme, doba sa otočila o stoosemdesiat stupňov. Prenikajú do našej spoločnosti prvky americkej kultúry a my sa nečinne prizeráme. Po príchode domov sa pripojím na americkú socialnu sieť, napijem sa coly a poobede si na olovrant dám hot-dog. Nie žeby to bol môj harmonogram alebo rituál pretože nezvyknem jesť nezdravé jedlá, no nie raz som sa takto prichytila, keď som spätne konštatovala deň. Večer si zas pustím hudbu štýlu house,rap a ani si neuvedomujem, že tie slová nepatria do našej slovnej zásoby, no udomácnili sa. Ale ajtak, rada by som si večer pred spaním vypočula peknú slovenskú pieseň, ale ako zapínam rádio počujem len angličtinu. Tak idem na internet, otvorím si laptop a neskôr naťukám youtube. Opäť anglické názvy, ale s potešením tam nejaký starý slovenský hit predsa len nájdem.Som z časti spokojná, no ajtak to nieje pravé orechové. A čo vy? Večer si sadnete pred televízor a robíte pop-corn?
