Je to príjemné a vzrušujúce...
Že vám pripomínam narcis ? No a čo?. Veď kým si niektoré dámy potrpia na pekné oblečenie, prikladajú dôraz na make-up, nechty, šperky, vyobliekaných psíkov, či iné módne doplnky, mojou slabosťou sú, a vždy boli, vlasy. Už ako dieťa som ich mávala krásne dlhé, ako princezná. Je pravda, že v zrelšom veku som párkrát v slabej chvíli podľahla módnym trendom, ako tupý strih, či trvalá, no nakoniec som to vždy oľutovala a netrpezlivo čakala, kým mi dorastú aspoň po plecia. Isteže, narástli by aj dlhšie, ale všetky kaderníčky, ktorým som ich doteraz zverila do rúk, akoby mi nechceli rozumieť. Alebo mali neposlušné nožnice ? Pre istotu som sa posledného poldruha roka úspešne vyhýbala všetkým kaderníctvam a svojej korune krásy som pomáhala rôznymi výživnými maskami,rastovými zábalmi a bylinnými odvarmi. Oplatilo sa. Konečne som spokojná!
Ale ešte predsa...
Kde- tu som objavila zalomený konček, a ofinke by tiež prospela malá úprava. Potom to už bude naozaj PERFEKTNÉ! A tak, akoby nedostatočne poučená predchádzajúcimi katastrofami, dobrovoľne vstupujem do pasce vlastnej márnivosti.
,,Ahoooj, Jani !!!" víta ma s úsmevom moja kamarátka Juliška. Vlastne ani nepoznám v našom krásnom malebnom mestečku človeka, ktorému by kamarátkou nebola. Vždy milá, ochotná, zhovorčivá, informovaná, proste jedno zlaté žieňa. Mám ,,šťastie", v kaderníctve ani noha a tak si ma hneď aj usádza do kresla.
,,Julka, prosím, prosííím, iba jeden centimetrík z končekov a upraviť ofinku..."
,,Jasné, Jani, neboj sa, ja viem ! Odstrihneme ,,iba troštičku..."
Bože, ako ju mám rada! Presne takto si predstavujem ideálny prístup k zákazníkovi. Táto obdivuhodne zručná profesionálka mi hneď umýva a rozčesáva vlasy. Jednotlivé vrstvy vypína sponkami dohora. Zahniezdim sa v kresle a len pre istotu ešte raz opakujem svoju prosbu: ,,Julka, iba jeden centimetrík, nezabudni!!!"
,, Jasné, ja viem,odstrihneme iba troštičku..." upokojuje ma takmer materinským hlasom. Keďže si nevidím za chrbát, neostáva mi nič iné, len sa spoľahnúť, že táto dobrá žena vie, čo robí. A už sa púšťa do práce. Zrezáva, zastriháva, vyrovnáva
... a rozpráva.
Zmocňuje sa ma zlá predtucha. Julka síce rozoberá najaktuálnejšie informácie z domova i zo svet, ale ja to veľmi nevnímam, len meraviem s každým zahryznutím zrezávača a nožníc do krvopotne vypestovaných vlasov. Vtom jeden, asi pätnásťcentimetrový prameň, padá do zorného poľa môjho ľavého oka. ,,Matička skákavá ! Ja som to tušila!" Paralyzovaná tým pohľadom sa nezmôžem na slovo. Na útek je už tiež neskoro.A Juliška len strihá a rozpráva... A rozpráva a strihá...
Keďže najdlhšie vlasy práve utrpeli polovičnú amputáciu, kratšie, doposiaľ vypnuté, treba k nim už len prispôsobiť. A samozrejme ešte zarovnať. Aj tu, aj tam, všade ,,iba troštičku".
Štik- štik- štik ...každé štiknutie nožníc sa nebezpečne zahráva so spínačom v mojej hlave. . Katastrofa visí doslova na vlásku. No je tu aj ľútosť, výčitky svedomia a rečnícke otázky typu
,,Ký parom ma sem ťahal ". Naoko ešte ovládam svoje emócie, kým v duchu zvažujem, ako asi v praxi vyzerá reklamácia kaderníckych služieb, podávam trestné oznámenie za ujmu na kráse, za krádež svojej identity, životnej filozofie... A po chvíli už držím nič netušiacu štebotajúcu Julišku pod krkom.
Vražedný pohľad v zrkadle ma prezrádza.
,, Jáááj, ako to máš teraz fajn...!" zúfalý pokus o oklamanie nepriateľa. Už obidve vieme, že je to všetko na h... Moje krásne lokne putujú na žltej plastovej lopatke do koša. Juliška sa pokúša vykúzliť nejaký účes. Fúka, tupíruje, naťahuje, kamufluje... Márne.
Autodeštrukcia bola ukončená. Za ďalšiu tragickú skúsenosť platím päť éčok. Verte mi, dala by som aj dvadsať násobok, a rada, len keby som smela mať také vlasy, ako pred polhodinou. Alebo vedieť tak cestovať v čase a vrátiť sa do dnešného rána, keď som s rozpustenými kaderami, nahá a šťastná, stála pred zrkadlom v kúpeľni...
Domov kráčam ako v tranze. Ešteže sa zmráka a na bunde mám kapucňu. Prvé kroky vedú do kúpeľne. Obrovskú natupírovanú helmu likvidujem prúdom vody a cez slzy hľadím pravde do očí...
Úprimnosť zrkadla je nekompromisná...
Kráľ Kazisvet VI.
X+
A aké vlasy, také myšlienky.
Nespoznáva ma ani moja mačka.
Soľ do rany sa mi sype aj z televíznej obrazovky. Krásne dlhé vlasy Marianny Ďurianovej, Šeherezády a všetkých tých krások z reklám na vlasovú kozmetiku.
Je polnoc a ja sa ešte stále nespím. V duchu sa rozprávam s Juliškou. Plačem. Dopodrobna jej líčim svoj pohnutý osud. Podávam jej malilinké centimetrové pravítko v darčekovom balení. Kladiem otázky : Prečo? Akým právom ?
A o chvíľu ju už zase držím pod krkom ...
Budím sa o tretej. Podvedome chcem prstami prehrnúť vlasy. Niet ich...
