Na mesto už sadal súmrak, keď som sa na svojom žltom ,,seičente"vynorila z protiľahlej bočnej uličky a kým som dávala prednosť autám idúcim po hlavnej, zrak mi zablúdil k Náckovej soche.
,,Ale čo toto má znamenať?! Náco exhibicionista ?" Myslela som, že mi oči vylezú z jamôk. Do reality ma vrátilo trúbenie auta idúceho za mnou a tak som túto záhadu nemohla podrobnejšie preskúmať. Ale keďže som tvor od prírody zvedavý, vrátila som sa na miesto činu a prvotné pohoršenie sa zmenilo na hlasný smiech, prepytujem...rehot.
Ten záhadný kus tela, pre ktorý som na chvíľu zastavila premávku, bola Náckova ľavá ruka roztopašne pohodená v povetrí...
Autorom nedávno osadeného 160 centimetrov vysokého diela z liateho bronzu je akademický sochár Anton Gábrik a možno ani samotný umelec netuší, aký šok môže spôsobiť jeho dielo z trochu ,,iného" uhla pohľadu.
