Patrí k Banskej Štiavnici snáď odjakživa. Útly prostoduchý človiečik v baretke, s trochu naštrbeným úsmevom od ucha k uchu, objavujúci sa všade tam, kde by sme ho nečakali. Bludná hviezda, radosť s čistým srdcom a večné dieťa - Edko.
Narodil sa z lásky, len krátko po vojne 5.augusta 1945, ako prvorodené dieťa manželov Wágnerových. Neskôr k nemu pribudli tri utešené sestričky Valika, Anka a Evka. V útulnej izbe s vianočným stromčekom si prezeráme staré čiernobiele fotografie šťastnej rodinky, ktorá ešte netuší, aké trápenie jej osud nadelí, keď malý Edko ochorie na zápal mozgových blán s trvalými následkami. Diagnóza, ako rozsudok na doživotie. Jediný syn, ktorý mal byť pilierom a pokračovateľom rodu, sa stal jeho najzraniteľnejším členom. Dieťa, ktoré už nikdy nedospeje, žijúce vo vlastnom svete, úplne závislé od starostlivosti svojich najbližších. ,,Vedeli sme, že nás mamička ľúbi, aj keď Edkovi sa tej pozornosti a lásky dostávalo vždy najviac." Povedali s odstupom mnohých rokov a s pochopením v hlase, pani Evka a pani Valika Wágnerové. ,,Mamička sa neustále o neho obávala, viedla k slušnosti a bohabojnosti, trpezlivo mu opakovala, čo sa smie a čo nie, aby mu vonkajší svet neublížil. Jeho budúcnosť bola príčinou mamičkiných bezsenných nocí. Aj na nemocničnom lôžku, krátko pred smrťou prosila, aby sme len dbali o Edka." Zdvihla som zrak od fotografií a s nesmiernou úctou som sa pozrela na dve obdivuhodné dámy, sediace oproti mne. Len vďaka ich obetavej sesterskej láske sa Edkov život ani po smrti rodičov veľmi nezmenil. Má útulný a bezpečný domov, kde sa vracia zo svojich potuliek mestom, alebo z každodennej svätej omše. Je vždy upravený, oholený, čisto a teplo oblečený.Za domom má svoju drevárničku, polienka a triesočky, ktoré ho neustále zamestnávajú, pretože prácu s drevom proste miluje. A neslobodno zabudnúť na jeho malý vzácny pokladík, pozostávajúci z mincí, ktorých hodnotu si určuje podľa vlastných kritérií. Nové euro sa mu vraj nepáči, ale ligotavé 50centovky sú mu sympatické. Mnohé z nich si dokonca sám ,,zarobil", pretože Edko veľmi ochotne pomôže a poslúži, kde treba. Spomínam si, ako kedysi chodieval k oknám starej pôrodnice a hovoril nám, že sme ako anjeliky. Poslali sme ho s lístočkom na nákup do neďalekej cukrárne. Vrátil sa po troch dňoch, so šťastným úsmevom, čerstvými krémeškami a do haliera presným výdavkom. A ešte má rád nedeľu, pre všetky nedeľné omše, na ktorých nesmie chýbať. Občas sa mu stane, že sa niekde pozabudne a príde do kostola neskoro, ale kto by sa už za to na neho hneval? Edko je v kostole tak často, že bez problémov odslúži omšu aj sám sebe. Veľmi si obľúbil pána kaplána Štefana Legényho, ktorý momentálne pôsobí v Banskej Belej. Najviac starostí má pred Vianocami. Chodí po meste a dozerá, či nad hlavnou ulicou svietia hviezdičky, či sú všetky vianočné stromčeky na svojom mieste, či sú vyzdobené obchody. Akýkoľvek zistený ,,nedostatok" ho vie poriadne znepokojiť a ešte dlho doma premýšľa, prečo ten-ktorý výklad nie je vyzdobený. ,,Občas sa stane, že príde domov a usedavo plače. Pokúšame sa ho utešiť, pýtame sa, čo ho trápi, aký deň prežil, čo mu kto povedal, či mu niekto neublížil..." uberal sa náš rozhovor k vážnejším témam.
,, Edko má problémy s pravým členkom, kde sa mu už dávnejšie objavili Bércove vredy. Dostať ho na vyšetrenie je priam nemožné, pretože má zafixované v pamäti, že mamička sa už z nemocnice nevrátila." Dozvedela som sa, že po konzultácii s MUDr.Vojtášom,( niekedy aj pomocou fotografie), ho ošetruje sestra Evka, na ktorú je Edko veľmi naviazaný. Aká čistá vie byť radosť, taký úprimný býva žiaľ tohto večného dieťaťa. Vtedy sa schúli v kúte kúpeľne a plače za mamičkou, ockom a všetkými, ktorých mal rád, lebo nechápe, že už nie sú s ním. Sú chvíle, keď sa cíti osamelý. Jeho city ovplyvňujú najmä ľudia, ktorých denne stretáva. Tí, čo sa mu milo prihovoria, aj tí, čo ho prehliadajú, ale najmä tí, čo sa na ňom smejú po tom, ako mu ponúkli alkohol. Budem rada, ak ich moje riadky prinútia prehodnotiť svoj postoj voči nešťastiu iných.
Edko Wágner patrí k tomuto mestu. Bludná hviezda uličiek a obchodíkov, tichý hosť svadieb, osláv i pohrebov. Prostoduchý človiečik, ktorý je úprimnosťou a čistotou srdca tak blízko Bohu.V tomto roku oslávi už svoje 65.narodeniny.
Autor fotografie: serpico
