Stosedemdesiat rokov staré verše, ktoré vyvreli ako láva zo srdca mladého básnika, uchovali nám v hrude diamanty mladosti, lásky, túžby, vášne, ale aj utrpenia z nenaplneného citu k milovanej žene. Andrej Sládkovič sa zaľúbil do Maríny Pischlovej v r. 1839, rukopis básne Marína dokončil v r.1846 a v tom istom roku bola po prvýkrát knižne vydaná. Spolu má 2900 veršov. Doposiaľ sa dočkala 43 vydaní v šiestich jazykoch. Od apríla tohto roku je zapísaná ako najdlhšia ľúbostná báseň na svete v najväčšej organizácii na certifikáciu svetových rekordov – World Record Academy.
Dojímavý ľúbostný príbeh je dnes živou legendou, pretože ľudia potrebujú lásku bez ohľadu na to, koľko sĺz jej osud nadelí. Chcú sa jej pokloniť, dotknúť sa miest, po ktorých kráčala a pritom ešte hlbšie precítiť to, čo ukrývajú vo vlastnom srdci. Dom Maríny, kde básnikova múza v rokoch 1820 až 1899 už aj ako manželka iného muža žila/ r.1845 sa na želanie matky vydala za Juraja Gerzsöa/ má všetky predpoklady stať sa takýmto pútnickým miestom. Epicentrom živej Lásky, kde sa zaľúbenci neubránia nežným dotykom, a tí ostatní slzám. Najsilnejším momentom unikátnej zážitkovej expozície sú verše ožívajúce v jedinečnom podaní a v jedinečnej atmosfére, ale nájdeme tu aj pôsobivé interiéry, knižnicu, Archív lások, či zariadenie nazvané Láskomer.
