Čo je podľa Vás jedlo?
Jedlo je súčasťou nášho bytia. Bez správnej výživy by sme nevedeli fungovať. No keď opomenieme racionálny význam jedla, jeho spoločenský význam je tiež veľmi dôležitý a hlavne príjemný. Ľudia sa od nepamäti stretávali pri jedle, či ako rodina pri spoločnom stole, susedia pri spoločných oslavách, obchodníci zajedali a zapíjali uzatvorené obchody, no a štátnici si rozdeľovali svoje právomoci nad chutným kusom mäska.
A čím je pre Vás varenie?
Varím od malička vďaka mojej starkej Margaréte Buzalkovej zo Štiavnice a mojej maminke Gitke. V detstve som sa začala učiť základy dobrej kuchyne a vášeň pre dobré jedlo sa so mnou nesie až doteraz. Na prázdninách v Štiavnici ma starká neraz nechala ťahať cesto na štrúdľu, či vaľkať podymníky, ktoré sme piekli na šporáku. Ako 9 ročná som upiekla svoju prvú bábovku a ako dospelá som viedla dve reštaurácie v Bratislave. Prešla som rôznymi mestami ako Moskva, Kyjev, Budapešť, či Viedeň, až som zakotvila v Bratislave. Reštaurácie už nevediem, zato píšem knižky o varení a veľmi ma to baví.
Odkiaľ čerpáte námety pre svoje knihy?
Snažím sa navštíviť čo najviac miest a dedín, aby som pozbierala tie naj recepty z danej lokality. Často sa zastavujem v múzeách, či spolkoch, ktoré zachovávajú miestne tradície. Ľudia sú veľmi milí a hlavne babičky rady odovzdávajú svoje gastronomické poklady ďalej, aby sa zachovali aspoň v písomnej forme. Recepty priebežne aj varím, no všetky som zatiaľ vyskúšať nestihla.
Aký je Váš vzťah k Banskej Štiavnici?
Je to moje rodné mesto a moja srdcovka. Chodím tam od narodenia skoro každé leto a často aj na Vianoce a Veľkú noc. Starká býva na Povrazníku a ja milujem, keď sa ráno zobudím a z mojej rožnej izby vidím Sitno. Prababička bývala na Hornej Resle a odtiaľ bol Klinger, moje milované jazero, len na skok.
Nájdeme v niektorej z Vašich kníh aj banskoštiavnické recepty?
Práve vyšla 4. časť Pokladov Slovenskej kuchyne a je tam aj Hont, a teda Banská Štiavnica a okolie. Nájdete tam recepty mojej starkej ako Nudlfanc, či Podymníky.
Ktoré najznámejšie ,,jazýčky" ste potešili svojím kulinárskym umením?
Ja sama som v reštauráciách nevarila, ale chodili k nám známi politici, či umelci a verím, že im chutilo a hladní neodchádzali.
Nádherne sa usmievate, pokladáte úsmev, radosť a lásku za tajné ingrediencie?
Bez lásky, či radosti z varenia, by jedlá boli len obyčajnou stravou. No tá radosť, že niečo človek vytvára pre seba, či druhých ľudí, sa pretavuje v lahodný pokrm, ktorý poteší telo aj dušu. A keď to jedlo servírujete aj s úsmevom, určite bude chutiť všetkým.
