Je to hrozné.Už sú takmer na dennom poriadku správy o ľudskom hyenizme, páchanom na bezmocných starých ľuďoch.Podvody, krádeže, prepady, ťažké ublíženia na zdraví, žiaľ, nezriedka aj vraždy. Prečo? Pre tých pár eur, ktoré si statočne našetrili na ťažké časy, ba neraz aj na vlastný pohreb? Preto, že vo svojej podstate sú dobromyseľní, dôverčiví a súcitní ?Vyčítame im tieto vlastnosti, lebo neraz sa stávajú obeťami práve pre dobrý úmysel, naivitu a snahu pomôcť iným (aj podvodníkom)v nešťastí ? Starí ľudia sú krehkí a zraniteľní ako deti, ba možno ešte viac, keď si k ich bezmocnosti prisadne aj osamelosť a ľahostajnosť okolia, alebo ak sa nedajbože príčinou ich sklamania a preplakaných nocí stávajú vlastné deti, či vnúčatá. Viem, že dnes sa to už ,,nenosí", ale keď som bola žiačkou ZŠ, dobrovoľne sme navštevovali osamelých ľudí z našej dediny. Ja som si vtedy ,,osvojila" milý manželský pár, žijúci v malej dreveničke blízko školy. Zo začiatku som im chodievala len na menší nákup, pomohla priniesť drevo, alebo omiesť sneh. Neskôr ma netrpezlivo čakávali každý deň, len tak, na kus reči, úsmev,ba i objatie. Vytvorili sme si taký krásny vzťah, že keď som odchádzala na internát, plakali.Moja mamička, aj napriek tomu, že mala veľa inej práce, navštevovala ich naďalej miesto mňa a keď prišiel ich čas, starala aj o to, aby mali vždy pekne upravený hrob.(Podotýkam, že nezištne.) Viem, že dnes sú iné časy, nikto si nikoho nevšíma, nemá pre nikoho čas. A pritom je to možno aj nezáujem okolia, ktorý napomáha kriminalite, stále častejšie páchanej na úbohých starčekoch a starenkách. Mali by sme si uvedomiť, že staroba je prirodzenou súčasťou života a speje k nej každý z nás.
