Keď sa ma v minulosti niekto opýtal čia som, dočkal sa pohotovej odpovede sprevádzanej úsmevom: ,,Som Lehotská z Kráľovej Lehoty!" Vtedy sa mi zdalo, že toto meno je akousi miestnou nevyhnutnosťou, lebo som sa, aj vzhľadom k svojmu veku, nezaujímala o jeho pôvod a históriu.
Moje detstvo a mladosť boli späté s Kráľovou Lehotou, ovplyvnené láskavými ľuďmi a drsno-krásnou liptovskou prírodou. Spomínam si na náš dvor, skalku s ovečkami, záhumnie a paseky plné kvetov a šťaveľu, ktorým sme sa osviežovali v zápale nekonečných hier, i na svoje prvé počty, keď som uprostred akejkoľvek činnosti znehybnela a snažila sa zrátať vagóny prechádzajúcich vlakov, nechápajúc odkiaľ a kam idú a kde sa toľké pomestia, keď kraj sveta je tak blízko, za štrekou, riekou a stráňou. A kamkoľvek na svete by som išla, nikdy nezabudnem na sútok, kde sme sa napriek zákazu rodičov chodievali tajne kúpať a s drkotajúcimi zubami porovnávali vody v ramenách Čierneho a Bieleho Váhu ešte predtým, než sa zliali v jedno. Hlboko v srdci kraľuje aj spomienka na pohľad z kamenného kresla nad dedinou, ohnivé západy slnka s nádhernou kulisou hôr a kostolnej veže s ozvenou večerného zvonenia. Tie okamihy mali v sebe niečo tajomné, vznešené a nadpozemské, až som mávala nutkanie zopnúť ruky a tichou modlitbou poďakovať za to, že som sa narodila práve tu, v Kráľovej Lehote.
Sú tí, čo zostali a tí, čo sa vracajú. Ja už viac než štvrťstoročie patrím k tým druhým. Žijem v Banskej Štiavnici a som nevýslovne vďačná za každú správu o svojom rodisku. Veľmi ma teší úprimný záujem a udržiavanie dobrých vzťahov s rodákmi, ktorý cítim zo strany pána starostu Vladimíra Kapríniho, aj zo strany pána kronikára Františka Bizuba, ktorý svojou usilovnou a trpezlivou prácou ,,oprašuje" zo zabudnutia slávnu históriu tohto kraja. Neúnavným pátraním po archívoch a publikovaním svojich poznatkov v obecnom časopise, alebo informačne i obrazovo bohatých publikáciách, nám približuje významné osoby, miesta a udalosti, ktoré nám boli doposiaľ neznáme.
Pri príležitosti 650.výročia prvej písomnej zmienky, ktorou je donačná listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1361 dedičnému richtárovi Kráľovej Lehoty Egidovi a jeho potomkom, sa v obci uskutočnili veľké a dôstojné oslavy, za účasti mnohých členov starého zemianskeho rodu Lehotských. Súčasťou osláv bol kultúrny program, veľmi zaujímavá konferencia približujúca históriu a súčasnosť obce, ocenenie osobností, spoločný obed, návšteva prečerpávacej vodnej elektrárne na Čiernom Váhu a večer patril slávnostnej recepcii v penzióne Larion. Stále bolo o čom hovoriť, na čo spomínať. Mnohí Lehotskí, ktorí pricestovali zo vzdialenejších miest Slovenska i zo zahraničia, nešetrili slovami chvály na adresu organizátorov podujatia, ako aj súčasných obyvateľov obce, pretože aj ich zásluhou je táto malebná dedinka stále krajšia a vyhľadávanejšia.
Dojemným zavŕšením osláv bola nedeľná bohoslužba v Evanjelickom chráme v Kráľovej Lehote, ktorej sa prvýkrát zúčastnil aj jeden z hlavných iniciátorov tejto veľkorysej myšlienky Ing. Rudolf Lehotzky zo Ženevy so svojou rodinou. Mnohí z nás s ešte väčšou pokorou a úctou vzhliadali k starým rodovým erbom, umiestneným po bokoch oltára. Po slovách pani farárky Viery Mosnej sa slzou zalesklo nejedno oko. Možno sa v tej slze ukrývala spomienka na niekoho blízkeho, možno nám bolo ľúto, že sa so svojou veľkou rodinou musíme opäť rozlúčiť. Ale netreba smútiť za minulosťou. Veď aj my sme súčasťou dejín tohto rodu, ktoré píšeme už dnes - svojimi skutkami a svojim každodenným životom.
