Agátová alej

V starej aleji obrov stína,

piliere chrámu spomienok,

nemilosrdná gilotína.

Rad radom siaha na život.

Hra kostlivého prievozníka,

z ktorej má husiu kožu každý živý tvor,

do ticha letokruhov vniká,

lebo človek tak rozhodol.

Poprava stromov, bez súdnosti, v máji.

Smútočné rúcho- agátový kvet,

v hniezdach krídla, čo nelietali...

Posledným bude pre ne prvý let.

Údolím tieňov prejdú bez návratu

chocholúšatá vedno s obrami.

Prázdnota smrti ostane tu...

A či ju niekto skropí slzami?

Alej bez stromov, hniezda bez detí...

Nad popraviskom smutné tiene krúžia.

Pach živice sa nesie povetrím

ako pach krvi.

A katmi boli ľudia.