Ako lastovičky

Sedia pred letiskovou halou

ako lastovičky pred odletom.

Pýtam sa s ubolenou hlavou,

čo sa to deje s týmto svetom,

keď naše milované deti

jak drotárčence za chlebom

a leskom, ktorý nezasvieti,

len tušený je deň za dňom

a viacej berie ako dáva,

na slzu mení mladý smiech,

hrdosť aj lásku nahlodáva,

nevinnosť v prúde, nikde breh ...

Mlčia pred letiskovou halou,

v batôžku kúsok domova

a ešte slovník s cudzou vravou,

vyčkávajúca obloha...

Na čele krížik rukou pravou,

od matky prosba pre Boha.