Písmo:
A-
|
A+
Nemám rada tiene
zamračených tvárí,
berú duši mladosť,
pridávajú roky...
A ja by som chcela
podobať sa jari,
čo usmiatym lúčom
ťuká na obloky.
Nestojím o nárek
a večné ponosy,
čo vnútro drásajú
až do omrzenia,
oveľa radšej mám
slzy sviežej rosy,
či pieseň v korune
kvitnúceho kmeňa.
A keď aj celý svet
do smútku sa zblázni,
bo nechce uveriť
tomu, čo je krásne,
k stromu sa pritúlim
v pokore a bázni,
alebo sa schovám
do maličkej básne.
