Písmo:
A-
|
A+
V temných podzemných záhradách
pod mestom krásnych hrdých veží,
mieša sa pot a pušný prach
s odvekou túžbou žiť a prežiť.
Záhrady, v ktorých nie je kvet,
len bieda v zlate ruky spína,
striebrom sa váži ražný chlieb
a pýchou mocných tvrdá drina.
Zdar boh! A či dnes zabudol
na chlapov v zavalenej štôlni?
Zem im do údov vtláča bôľ,
pod ťarchou kríža sú si rovní.
Sfárali - šichtu poslednú,
no tvrdé ruky hodné svojho diela
v krvavom blate spočinú...
Priateľ kráti dych pre priateľa.
Oči viac slnko neuzrú,
meravé ústa nedotknú sa ženy...
Klopačky plač znie do hrobu,
tým, čo hľadali šťastie v zemi.
