Banícka balada

V temných podzemných záhradách

pod mestom krásnych hrdých veží,

mieša sa pot a pušný prach

s odvekou túžbou žiť a prežiť.

Záhrady, v ktorých nie je kvet,

len bieda v zlate ruky spína,

striebrom sa váži ražný chlieb

a pýchou mocných tvrdá drina.

Zdar boh! A či dnes zabudol

na chlapov v zavalenej štôlni?

Zem im do údov vtláča bôľ,

pod ťarchou kríža sú si rovní.

Sfárali - šichtu poslednú,

no tvrdé ruky hodné svojho diela

v krvavom blate spočinú...

Priateľ kráti dych pre priateľa.

Oči viac slnko neuzrú,

meravé ústa nedotknú sa ženy...

Klopačky plač znie do hrobu,

tým, čo hľadali šťastie v zemi.