Báseň o bohatstve

Bohatým je iba človek,

ktorý má čo dať,

aj keby dával z posledného.

Keď na holé stromy sadne si inovať,

keď všetko živé spí pod snehom,

daruje odrobinky vtáčatám,

hoc sám je polosýty,

pre chvíľu šťastnej piesne

srdce má dokorán

a nie sú to len mýty...

Lebo tí najdrobnejší na svete,

vtáčence- neba dietky,

láskou vyvážia mnohé obete,

aj v očiach slané čriepky.