Báseň o požehnanej dlani

Domov, to je dlaň otvorená k nebu

a na nej všetko, na čom záleží,

prvý krok, slovo, prvá láska...

Dlaň, do ktorej nás osud položí.

Domov je svieže jarné ráno,

je tanec v rose, bzukot včiel

v záplave bielych orgovánov,

túžba vzlietnuť aj bez krídiel.

Letné poludnie v tieni stromu,

pohľad upretý ku stráni,

štvorlístok šťastia a v obrúsku

dva krajce chleba od mamy.

Domov, to je aj západ slnka,

čo nosí v sebe každý z nás,

kým schováme ho v prvej vráske

a v márnej túžbe vrátiť čas.

A keď sa zotmie nad krajinou,

hviezdne spiežovce zazvonia

len tým, čo doma usínajú

na čistom lôžku svojho svedomia.