Báseň z vody

Píšeš mi, píšeš kvapkou vody 

na biely kameň poludnia,

že podobná som bludnej lodi,

labuti, čo sa k slnku brodí,

píšeš mi, že som hlbina

tichá, ale nie nevinná...

Priezračným atramentom nehy

píšeš vyznania prchavé,

kým ja omývam tvoje brehy,

perlami rosy na tráve

žehnám smäd, ktorý z túžby planie,

som voda a som milovanie,

som súčasť teba a ty mňa,

iba v tom nie som nevinná.

Tvoja báseň sa v opar zmení

a potom pierkom labutím

do mojej slzy ponoreným

napíšeš, nech ti odpustím.