Božský uzol

Čím si ma to spútal, Pane?

Láskou?

Prišla nečakane.

Nie, neprišla, vždy tu bola,

odrobinka z môjho stola

nezmierená, že ťa hostím

horkým krajcom pochybnosti.

(zdroj: Marian Garai)

Videla ma, ako chybím,

ako chytám v púšti ryby,

ako čakám na zjavenie

a keď príde, hovorím ,,nie“,

ako tápem, ako prosím,

roním slané kvapky rosy,

ako nesiem údel ťažký

pre pozemské zdanie lásky...

Aj ty, Pane, videl si to.

Preosieval ma cez sito

omylov a utrpení...

Len tvoja ma láska mení.

Trpezlivá, skromná, tichá,

vďaka ktorej žijem, dýcham...