Čierna labuť

Na misky váh Smrť ukladá bezvládne nahé telá.

Čierna labuť (zdroj: Danica Košiarová)

Podobná čiernej labuti tajomne rozprestiera

tiene krídiel strachu na svet bezmocný, 

hrobom ustupuje pôda pod nohami.

Ako temné vojsko pochodujú dni

nesúc čiernym perom ortieľ podpísaný.

Do noci nám svietia srdcia hrdinov

ako malé hviezdy - viera, nádej, láska.

V každodennom boji a bez veľkých slov

ukrývajú tváre pod rúškami, v maskách.

Aj na nich Smrť máva krídlom labutím,

aj im sa vyhráža, zráža na kolená,

no ony naďalej pomáhajú tým,

za ktorých už ani modliť kto sa nemá.

Na misky váh Smrť ukladá bezvládne nahé telá.

Také, ako sa zrodili. Neodnášajú veľa.

Neznámu ruku zvierajú, tak hodnoty sa menia.

Len láska môže vyvážiť náklad ich utrpenia.

Báseň z cyklu: Láska v čase Corony