
Tichý svet kníh a papiera,
sedem pier a pár anjelikov,
čo na myšlienky dozerá...
Aj sviečku zapáliť mám zvykom.
A vždy si poviem, že keď dopíšem,
dokument, úvahu, či báseň,
(myšlienky srdca najtichšie,
nad ktorými tiež ticho žasnem)
svoj stôl konečne odmením
len čistou kresbou jeho dreva,
na mnoho nocí, mnoho dní,
aby ľahkosťou mohol spievať.
Zaslúži si za čas, čo prebdel
s priateľkou lampou v náručí,
pomáhal hľadať odpovede,
aj keď ma život zaskočil.
Čistý stôl, Pane milostivý,
je to, čo chceme naozaj?
Tvorivý duch aj v tejto chvíli
sadá si stola na okraj.
Tvorivý duch na krídlach lásky
nám nedopraje oddychu
a aj keď je to údel ťažký,
ďakujeme mu potichu.
Malé svedectvá o živote,
o prítomnosti prchavej
žijeme znova v každej vete
a žiť chceme aj naďalej.