Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)

Chvejem sa ako pieseň mandolíny
už len spomienkou,
milý môj.
Čas mení slzy na rubíny,
aby som veršami ich krvi
popriala tvojej duši
nepokoj,
že bola som ti poslednou,
kým ty si bol môj prvý.
Chvejem sa ako pieseň mandolíny
znejúca z clivých pocitov,
keď odpúšťam ti všetky viny
nakoniec vďačná, že si nebol iný,
a vďaka láske smrti unikol.